Zeleneč
Až do roku 1973 stál v obci Zeleneč neďaleko Trnavy Kostol Narodenia Panny Márie, ktorého pôvod siahal až do 15. storočia. V uvedenom roku bol odstrelený, keďže bránil rozšíreniu hlavnej cesty.
Prvá historická zmienka o obci pochádza z listiny uhorského kráľa Bela IV. z roku 1243, kde sa spomína pod názvom Scelench. Samotný kostol sa spomína až vo vizitácii z roku 1634.
Pôvodne išlo podľa všetkého o menšiu gotickú stavbu datovanú do 15. storočia. Na východnej strane bola ukončená trojbokým záverom. V roku 1743 došlo k rozšíreniu do podoby barokového kostola so západnou vstavanou vežou.
V roku 1807 sa Zeleneč stal samostatnou farnosťou a pri tejto príležitosti bol okrem iného renovovaný aj kostol. V roku 1853 sa realizovala ďalšia prestavba, pri ktorej boli zvýšené obvodové múry o takmer meter. Súčasne chrám dostal aj novú klenbu.
Kostol na začiatku 20. storočia už prestal kapacitne stačiť, a preto sa rozbehla zbierka na výstavbu nového chrámu. Vypuknutie 1. svetovej vojny však tieto plány zmarili.
Po 2. svetovej vojne sa veriaci opäť zozbierali na nový kostol, vyzbierané peniaze však boli v obave pred menovou reformou použité urýchlene na výstavbu novej fary dokončenej v roku 1950.
V tom čase mal kostol podobu jednoloďového priestoru s polygonálnym presbytériom zaklenutým pruskými klenbami. Z južnej strany sa k svätyni pripájala sakristia, vo východnej časti lode sa k nej zo severnej i južnej strany pripájali menšie kaplnky. Z južnej strany sa k lodi pripájala aj murovaná predsieň. O stredovekom pôvode stavby v interiéri svedčilo predovšetkým gotické kamenné pastofórium s dvoma fiálami datované práve do 15. storočia.
Štátne orgány v 60. rokoch minulého storočia označili starý kostol ako prekážku pri rozširovaní hlavnej cesty vedúcej obcou, keďže jeho východná časť zasahovala do trasy vyznačenej komunikácie. Úrady tak povolili zbúrať starý kostol a súčasne postaviť nový chrám.
V roku 1969 vydali stavebné povolenie na stavbu nového kostola na mieste vzdialenom len niekoľko desiatok metrov od starého chrámu. Autorom projektu moderného objektu navrhnutého v duchu racionálno-funkcionalistických zásad bol miestny rodák, architekt Jozef Hrašna a vitráže v priečelí chrámu vytvoril známy výtvarník Vincent Hložník. Celkové náklady boli vo výške štyri milióny korún.
Práce na novom kostole boli dokončené v roku 1973, čo spečatilo aj osud starého chrámu. V tom istom roku bol odstránený za pomoci výbušniny.
Ako spomínal v novinovom článku kronikár obce Kvetoslav Charvát, po odstránení stavby sa k jeho zvyškom nezachovali s patričnou pietou: "V čase výstavby som našiel na smetisku cintorína vyhodené gotické pastofórium - schránku na prechovávanie oltárnej sviatosti. Bola pôvodná, gotická a na zadnej strane dvierok boli podpísaní všetci dovtedajší kostolníci. Kým sme sa spamätali, niekto ju ukradol," uviedol Charvát.
Na mieste zbúraného kostola stojí dnes pilier s barokovou sochou Panny Márie, ktorá bola pôvodne umiestnená práve v starom chráme. Jeho existenciu pripomína aj pamätná tabuľa osadená v dolnej časti piliera.
GPS: 48.331424179, 17.59817183
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- https://farnost-zelenec.webnode.sk/historia-farnosti/zelenec-samostatna-...
- https://www.zelenec.sk/
- https://mytrnava.sme.sk/c/6430845/spravca-farnosti-venger-predal-kvoli-k...
- https://mytrnava.sme.sk/c/22672847/ako-sme-zili-v-ceskoslovensku-divadel...
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2A72).
esteban
3. 10. 2022
