Bytča
Zrejme až do 13. storočia siaha história Kostola všetkých svätých v Bytči. Stredovekú podobu takmer úplne zmazali renesančné a novoveké prestavby.
Kostol postavili v centre osídlenia zrejme už niekedy v poslednej tretine 13. storočia. Bytča vtedy patrila nitrianskemu biskupstvu (od roku 1234) a sakrálna stavba mohla vzniknúť pod vplyvom stavebnej huty v Kláštore pod Znievom.
Podľa všetkého tak išlo o menšie ranogotické jednolodie s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. Šírka lode bola približne 750 cm. Typovo by tak bola stavba blízka objektom v Kláštore pod Znievom, Ivančinej či Abramovej.
Bytčianska farnosť sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, kedy tu pôsobil kňaz Štefan (Stephanus de Puta (Bitsa)). Patrocínium Všetkých svätých sa uvádza v roku 1392, kedy bol farárom Mikuláš.
Niekedy v 15. storočí sa uskutočnila rozsiahla vrcholnegotická prestavba. Pri nej odstránili pôvodné presbytérium, aby mohli predĺžiť loď asi o polovicu. K nej pristavali nové, pomerne dlhé polygonálne ukončené presbytérium a zrejme aj severnú sakristiu a novú, väčšiu vežu na západnej strane. Presbytérium bolo podľa všetkého zaklenuté rebrovou klenbou, čoho dôkazom sú tri zachované oporné piliere v nárožiach.
Už v druhej polovici 16. storočia začali vďaka podpore Juraja Turzu (Thurzo) rozsiahla prestavba chrámu, ktorej cieľom bolo jeho významné zväčšenie severným smerom. Za obeť mu padol stredoveký kostol v takmer celom rozsahu, s výnimkou južného múru lode a presbytéria, ako aj základov veže.
Nový renesančný chrám bol postavený ako pomerne veľké jednolodie ukončené na východnej strane polygonálnou svätyňou. Z južnej strany pripojili novú sakristiu. V západnej časti lode vybudovali murovanú emporu. Pred kostolom postavili nižšiu zvonicu.
Práce na kostole boli ukončené v roku 1590 a realizovali ich talianski majstri na čele so staviteľom Jánom Kiliánom z Milána (Giovanni Kilian de Syroth). Toho pozval do Uhorska ešte František Turzo kvôli prestavbe bytčianskeho hradu na renesančný zámok. V tej dobe už kostol využívali protestanti.
V prvej tretine 17. storočia kostol vyhorel, čo si vyžiadalo obnovu, spojenú aj s čiastočnou barokizáciou. následne, v roku 1628 bol odovzdaný novým zemepánom Mikulášom Esterházym do užívania späť katolíkom. V roku 1756 pripojili pred vstup do kostola predsieň - žobračovňu. Pri oprave po ďalšom požiari vybudovali v roku 1787 vežu na západnej strane.
V roku 1904 opäť poškodil kostol i vedľa stojacu zvonicu požiar. Pri oprave dostal chrám i jeho veža nové zastrešenie. Dnešnú podobu získal objekt pri prestavbe v rokoch 1937 - 1938, ktorú naprojektoval známy slovenský architekt M. M. Harminc. Zahŕňala nadstavbu veže a dvojpodlažné prístavby po jej stranách. Koncom 30. rokoch bola kvôli rozširovaniu cesty popri kostole zbúraná renesančná zvonica.
Architektonicko-historický výskum objektu sa realizoval 50. rokoch a v rámci neho bola odkrytá gotická sedília na južnej strane presbytéria a v exteriéri juhovýchodné gotické okno a dve renesančné, ešte gotikou ovplyvnené okná na východnej strane presbytéria. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963.
V roku 2004 sa uskutočnil archeologický výskum v interiéri chrámu v súvislosti s plánovanou výmenou dlažby a inštaláciou podlahového vykurovania. V rámci neho bol zachytený severný múr lode z gotickej fázy a predpokladané stopy odstránenej ranogotickej svätyne, čím sa podarilo vniesť viac svetla do stavebného vývoja kostola.
Z gotickej stavby sa zachovali (minimálne) sčasti južný múr lode a polygonálneho presbytéria, spolu s opornými piliermi. V exteriéri je prezentované gotické okno s kamennou kružbou a stredovým stĺpikom v juhovýchodnej stene svätyne. V interiéri na južnej strane pôvodného presbytéria sa nachádza sedília s lomeným oblúkom, ktorej vnútorná plocha je zdobená nástennou maľbou a nápisom zo 17./18. storočia.
Medzi ďalšie zaujímavosti patrí západný renesančný portál datovaným nápisom s letopočtom 1590, ako aj náhrobný kameň rodu Ugronovič (Ugronovith) z roku 1625.
GPS: 49.222798638, 18.559261715
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Zdroje:
- Zachar, J. - Babjaková, Z.: Archeologický výskum v interiéri kostola Všetkých Svätých v Bytči (predbežné závery). In: Archaeologia historica, roč. 2005, č. 30, str. 425 - 434. Dostupné v elektronickej podobe
- Zachar, J.: Archeologický výskum v interiéri farského Kostola všetkých svätých v Bytči. In: AVANS v roku 2004, AÚ SAV v Nitre, 2006, str. 216 - 217. Dostupné v elektronickej podobe
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, Obzor 1967.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5X74).
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- https://old2.bytca.sk/farsky-kostol/
- https://www.dokostola.sk/kostol/411518-farsky-ko...
- https://www.farnostbytca.sk/farsky-kostol/
esteban
23. 9. 2025
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR a profesorovi Jurajovi Šedivému z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
