Prešov-Solivar

Až do 13. storočia zrejme siahajú počiatky Kostola sv. Štefana stojaceho v dominantnej polohe Hrádok nad Solivarom, mestskou časťou Prešova. Keďže sa tu nerealizoval podrobnejší výskum, nie je jasné, v akom rozsahu a či vobec sa v dnešnej stavbe zachovali časti stredovekého chrámu.

Tunajší kostol postavili na mieste opevneného sídla (možno ešte ako jeho súčasť), drevozemného hradu Castrum Salis, ktorý bol zničený pri tatárskom vpáde v roku 1241. Chrám tak mohli postaviť v 13. storočí, podľa niektorých zdrojov už v 12. storočí. O jeho podobe nie je známe nič bližšie.

Existenciu kostola už v 13. storočí má podľa niektorých prameňov potvrdzovať náhrobný kameň šľachtica Juraja Soósa umiestnený v jeho interiéri. Dokonca sa uvádza aj presný rok 1261. Spomínaný náhrobok však pochádza až z prvej štvrtiny 17. storočia. V texte na náhrobnom kameni sa len spomínajú počiatky rodu Soós siahajúce do 13. storočia - čias vlády kráľa Bela IV. a Ladislava IV. Kumánskeho.

Kostol bol dlhé storočia farským chrámom a spomína sa aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Patrocínium je doložené v roku 1438 (podľa iných zdrojov až v roku 1725). Kostolu však boli priznané odpustky nielen na sviatok sv. Štefana, ale aj sv. Imricha Uhorského a sv. Ladislava.

V 17. storočí sa uskutočnila veľká renesančná prestavba stredovekého kostola, z ktorého mala byť zachovaná iba časť obvodových múrov (súčasná stavba si zachováva orientáciu východ). Nedá sa však vylúčiť ani možnosť, že románsky či gotický kostol bol úplne zbúraný a nahradený novostavbou. V tomto období bol kostol obohnaný aj ohradným múrom.

O postavenie farského chrámu prišiel kostol v roku 1757 (uvádza sa aj rok 1751), kedy ho v tejto úlohe nahradil väčší Kostol Najsvätejšej Trojice stojaci priamo v obci. Príčinou bola narušená statika objektu zapríčinená nestabilným podložím na kopci.

Následne sa uskutočnila oprava kostola, v rámci ktorej dostal novú murovanú klenbu, ktorú podopierali vonkajšie piliere. V roku 1773 bola postavená aj západná veža. Aj napriek tejto oprave však mal objekt stále statické problémy.

V roku 1814 bol z bezpečnostných dôvodov vydaný úradný zákaz využívať kostol. Objavili sa dokonca návrhy na zbúranie objektu s výnimkou presbytéria, ktoré malo slúžiť ako kaplnka. Napokon sa však kostol podarilo v roku 1830 opraviť.

V priebehu 19. a 20. storočia sa realizovali aj ďalšie opravy, posledné práce boli vykonané na streche a fasáde v roku 2009. Na komplexnú obnovu a výskum však nie sú financie.

GPS: 48.974898575, 21.267897248

Zdroje:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, Obzor 1969.
- Čovan, M.: Sepulkrálie významných šarišských rodov. Prameň ku genealogickému výskumu šľachty.  In: Federmayer, F. a  kol.: Magnátske rody v našich dejinách 1526 – 1948, Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2013. Dostupné v elektronickej podobe - https://www.academia.edu/8630163/Sepulkralie_vyznamnych_%....
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5U44).
- http://www.solivar.wbl.sk/Kostol-sv-Stefana.html
- http://solivar.fara.sk/hradok/kostol-sv-stefana/
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=16567
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=16568
- www.dokostola.sk/kostol/410857-sv-stefana-uhorskeho
- https://presov.korzar.sme.sk/c/4891587/kostol-na-hradku...

esteban
 

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu