Trnava - slovenský kostol
Až do roku 1813 stál v tesnej blízkosti Baziliky sv. Mikuláša pôvodne gotický Kostol sv. Michala. Slúžil stáročia slovenským veriacim a, napriek ich odporu a snahe opraviť ho, bol napokon kvôli narušenej statike zbúraný. Po viacerých výskumoch je dnes v dlažbe chodníka naznačený pôdorys jeho gotickej podoby.
Kostolík postavili v gotickom období ako neveľkú cintorínsku kaplnku, ktorá nahradila zbúraný románsky karner v podobe rotundy s východnou apsidou. Ten padol za obeť stavbe gotického dómu. Novú kaplnku postavili preto o niekoľko metrov ďalej. Je možné, že patrocínium sv. Michala pochádza ešte z tohto karnera.
Ide zrejme o analogickú históriu ako v prípade karnera a kaplnky sv. Jakuba, ktorú stála pri Kostole sv. Vavrinca na dnešnom Námestí SNP v Bratislave. Aj tam rotundu s východnou apsidou zo začiatku 13. storočia slúžiacu ako karner nahradilo v 15. storočí neveľké gotické jednolodie s polygonálnym presbytériom. V Bratislave však všetky stavby, vrátane prvotnej rotundy z 11. storočia, postavili na jednom mieste a ich pôdorysy sa tak prekrývajú.
Nová etapa v dejinách trnavskej cintorínskej kaplnky je spojená s menom bohatého zemana Pavla Holého. Ten objekt prestaval na kostol určený pre slovenských veriacich, pričom pod ním si dal vybudovať rodinnú hrobku.
Táto prestavba sa zvyčajne datuje do roku 1498. Jeho zapojenie pripomína pamätná doska s erbom a uvedeným letopočtom, ktorá je osadená na stene južnej predsiene dómu. Ide o kópiu, originál je v zbierkach múzea v Pezinku. Doska sa pôvodne nachádzala v Kostole sv. Michala.
Postupne už kapacitne Kostol sv. Michala nestačil a tak ho v roku 1674 dal arcibiskup Juraj Selepčéni rozšíriť a prestavať v barokom slohu. Vznikol tu v podstate nový, omnoho väčší kostol, keď zo západnej strany pristavali novú, širšiu loď s predstavanou vežou. Polygonálna svätyňa gotickej stavby bola spolu s východných múrom lode zbúraná, aby mohla byť pôvodná loď predĺžená a ukončená oblým záverom nového presbytéria. K jeho severnej stene boli pripojené dve prístavby, pričom murivo jednej z nich je viditeľné z priestoru románskeho karnera.
Koncom 18. storočia zrušili priľahlý cintorín a začala sa taktiež zvažovať možnosť zbúrania kostola. V roku 1791 sa totiž objavujú správy o prasklinách v jeho múroch.
V lete roku 1791 vypracoval murársky majster Ján Michal Himmer plány na obnovu stavby, kde zachytil aj vtedajšiu podobu kostola. Nerealizovali sa a kostol bol úradne zatvorený. Ďalší návrh na zbúranie podala komisia v roku 1798. Majetky kostola začalo medzičasom využívať mesto a stavba dokonca začiatkom 19. storočia slúžila ako sklad obilia či väzenie.
V roku 1807 bolo rozhodnuté o opätovnom otvorení kostola, udalosti napoleonských vojen i personálne zmeny na rozhodujúcich postoch však tento plán zmarili. V roku 1813 preto kráľovské miestodržiteľstvo na návrh mesta schválilo zbúranie stavby. S prácami sa začalo v septembri 1813.
Na svetlo Božie sa zvyšky kostolíka dostali až vďaka archeologickým výskumom K. Fűryovej v rokoch 1994 - 95 a 1997, ktoré pokračovali aj v nasledujúcom období (2008 - 2009). Keďže priamo cez lokalitu kostolíka vedie chodník z centra na jedno z trnavských sídlisk, základy objavenej gotickej stavby boli aspoň vyznačené odlišnou farbou v dlažbe.
V roku 2016 sa uskutočnil zisťovací archeologický výskum, ktorý spresnil polohu barokovej stavebnej etapy. Mesto plánuje v budúcnosti prezentovať stavbu v celom jeho pôdoryse. V roku 2022 - 23 archeológovia skúmali základy kostola opäť, pričom výskum podnietilo (a umožnilo) zrútenie múru pri arcibiskupskom paláci v roku 2021. Tento múr stál práve nad južnou časťou barokovej lode.
GPS: 48.378952507, 17.592340708
Zdroje:
- Šimončič, J.: Mojej Trnave. K dejinám Trnavy a okolia. Nákladom mesta Trnava, Trnava 1998.
- https://www.cas.sk/clanok/2689811/spadnuty-mur-p...
- https://www.teraz.sk/regiony/archeologovia-z-trn...
- Reportáž o výskume v roku 2023 - https://www.youtube.com/watch?v=Di2nC3hxVRM
- https://www.trnavskyhlas.sk/c/1116-cestou-z-cent...
- https://mytrnava.sme.sk/c/22603489/pri-arcibisku...
- Kuzmová, K. - Hrnčiarik, E.: Archeologický výskum románskeho karnera a exteriéru Baziliky sv. Mikuláša v Trnave. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, roč. 13, KPÚ Trnava, 2010, str. 3 - 10. Dostupné v elektronickej forme.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5L76).
esteban
7. 3. 2012, upravené 4. 9. 2016 a 6. 2. 2024
Za ústretovosť ďakujeme archeológovi E. Hrnčiarikovi z FF TTU v Trnave.
