Rajecká Lesná
Až do roku 1866 stál v obci Rajecká Lesná stredoveký kostol datovaný do 13. storočia. Staticky narušenú a kapacitne už nepostačujúcu stavbu zbúrali v roku 1863 a zostala z nej len polkruhová apsida.
Rajecká Lesná, ešte pod starším názvom Friwald sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v roku 1413. Tunajšie osídlenie je ale oveľa staršie, čoho dokladom je práve aj tunajší kostol.
Jeho dejiny podľa všetkého siahajú až do románskeho obdobia. Archeologický výskum V. Hanuliaka v rokoch 1992 a 1993 odkryl v interiéri apsidy staršie murivo, ktoré je interpretované ako zvyšok staršej kvadratickej svätyne. Z románskej etapy boli identifikované aj tufové kamene sekundárne použité v dvoch oknách apsidy.
Na prelome 14. a 15. storočia, resp. začiatkom 15. storočia dostal kostol freskovú výzdobu, ktorá sa sčasti zachovala dodnes na západnom priečelí objektu.
Veľkou zmenou prešiel kostol koncom 15. storočia. Staršia svätyňa bola odstránená a nahradila ju súčasná predĺžená apsida zaklenutá rebrovou klenbou so svorníkom. K severnej stene apsidy bola pristavaná sakristia.
Počas reformácie kostolík patril evanjelikom, ktorí ho odovzdali katolíkom až 11. júna 1673. Na krátky čas ho získali ešte počas povstania Františka II. Rákociho na začiatku 18. storočia. Od roku 1709 už katolíkom patril natrvalo.
V tom čase došlo aj k tragickej udalosti, keď v septembri 1712 domanižského kňaza Juraja Vrtíka prepadli zbojníci, ktorí patrili k Jurajovi Jánošíkovi. Stalo sa tak, keď sa vracal z púte vo Frivalde. Na následky postrelenia farár začiatkom októbra 1712 zomrel.
Podľa opisu z roku 1732 mal kostol šesť okien, vežu s troma zvonmi prístupnú po rebríku, v interiéri murovanú krstiteľnicu a nástenné maľby štyroch evanjelistov a Panny Márie vo svätyni.
Po roku 1733 sa realizovala baroková obnova, v rámci ktorej bolo vytvorené nové okno na severovýchodnej strane svätyne a celý interiér bol novo vymaľovaný.
Kostol bol dlhé roky mariánskym pútnickým miestom, keďže sa v ňom nachádzala socha Panny Márie s Ježiškom (Matky Božej Frivaldskej), pravdepodobne zo začiatku 16. storočia, ktorej sa pripisujú viaceré zázračné uzdravenia.
Záujem pútnikov prevyšoval kapacity stredovekého kostola, ktorý navyše trpel statickými poruchami, a tak sa rozhodlo o jeho zbúraní a výstavbe nového chrámu.
Nový Kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie sa začal stavať v roku 1864 a jeho posviacka sa uskutočnila v nedeľu na slávnosť Najsvätejšej Trojice 27. mája 1866. V ten deň aj slávnostne preniesli sochu Matky Božej Frivaldskej zo starého chrámu do nového.
Veža, loď a sakristia starého kostola boli odstránené v roku 1866 (uvádza sa aj rok 1863). Pôvodne sa malo uvažovať aj o zachovaní veže, ktorá by sa využívala ako sýpka, napokon sa však tento plán nerealizoval a zachovaná bola iba apsida.
Za zvyšku starého kostola bol zamurovaný víťazný oblúk a v novom priečelí bol ako vstup osadený starší gotický portál a bolo vytvorené kruhové okno nad ním. Apsida starého kostola sa mala podľa staršej literatúry funkčne premeniť na kaplnku. Výskumy v posledných rokoch však preukázali, že jej priestor bol prerozdelený na dve podlažia, čo znamená, že slúžil na svetské účely, možno aj ako obydlie.
Na začiatku 20. storočia slúžila svätyňa ako farská sýpka. Na podobné účely ju využívali aj po nástupe komunistov k moci, v 50. rokoch minulého storočia slúžila pre JRD dokonca ako sklad nafty. Dnes objekt patrí farskému úradu a je pamiatkovo chránený.
V roku 2016 sa realizoval reštaurátorský výskum a následné reštaurovanie nástenných malieb a omietok v interiéri i exteriéri. Práce realizovali reštaurátori Peter Koreň, Juraj Gregorek a Peter Repka. Cirkev získala na tento účel v rokoch 2017 - 2019 dotácie z programu MK SR Obnovme si svoj dom. Následne sa začala riešiť obnova vonkajšej fasády.
Na apside môžeme dodnes vidieť viacero stredovekých architektonických prvkov - dva štrbinové a jedno kruhové okno, jedno gotické okno a výklenok po kazateľnici na západnej strane. Vnútri je apsida zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so svorníkom zdobeným reliéfom kvetu. Na severnej strane sa nachádza gotický portál vedúci pôvodne do sakristie a jednoduché pastofórium. V západnom priečelí je sekundárne osadený gotický portál.
Z maliarskej výzdoby sa zachovali fragmentárne gotické maľby na východnej stene lode (Ukrižovanie - dnes v exteriéri) a tri konsekracné kríže v apside. Maľba Ježiša s nástrojmi umučenia (Arma Christi) v apside je manieristická z druhej polovice 17. storočia. Z barokového obdobia pochádzajú maľované kartuše a rastlinná výzdoba.
GPS: 49.04471976, 18.635387421
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Koreň, P.: Návrh na reštaurovanie nástenných malieb, historických omietok a muriva v Kostole Panny Márie Kráľovnej anjelov v Rajeckej Lesnej. Nepublikovaný materiál, 2016.
- Hanuliak, V.: Nálezová správa z archeologického výskumu zaniknutého kostola Panny Márie v Rajeckej Lesnej v sezóne 1993. Nepublikovaný materiál, Banská Bystrica, apríl 1997.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2A29).
- https://www.rajeckalesna.org/index.php?option=com_content&view=article&i...
- http://frivald.host.sk
- Virtuálna prehliadka kostolíka na virtualtravel.sk
esteban
8. 8. 2010, upravené 12. 10. 2022
Za pomoc a podklady ďakujeme Vladimírovi Majtanovi z KPÚ v Žiline, za fotky ďakujeme Mgr. Art. Petrovi Koreňovi a bratom Herbrikovcom zo Žiliny.
Súvisiace články: Papierový model svätyne...
