Pri obnove chrámu je dôležitý osobný postoj kňaza

Rozhovor s Jankou Mihálikovou, evanjelickou farárkou z Rimavského Brezova, ktorá v rámci svojho zboru spravuje aj ďalšie stredoveké kostolíky v Rimavskej Bani, Kraskove a Kyjaticiach.

V Rimavskom Brezove pôsobíte ako evanjelická farárka už viac ako 20 rokov. S akými pocitmi ste sa ujali tejto funkcie? Poznali ste tunajšie stredoveké kostoly a ich neradostný stav?
- Po skončení Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave a po stáži v Trinity Lutheran Church v Meadville (USA, 2002) som bola plná entuziazmu slúžiť kdekoľvek ma zbor biskupov ECAV vymenuje. Kňazskú službu vnímam ako povolanie a poslanie od samotného Boha, preto som neriešila, či budem menovaná do mesta alebo obce, do veľkého alebo malého zboru. Samozrejme, že okrem oduševnenia pre službu som mala a mám aj veľkú bázeň pred Bohom i ľuďmi. Pravdou je, že brezovský evanjelický cirkevný zbor bol pre mňa ako mladú kaplánku veľkou výzvou i školou. Cirkevný zbor bol pred mojim príchodom desiatky rokov administrovaný. Kvôli oprave farskej budovy bol zbor zadlžený a vykonávali sa tu len nepravidelne služby Božie a iné bohoslužobné výkony. Čo sa týka stredovekých kostolov, nie, nevedela som pred mojim príchodom o ich stave. Pamiatkari z Lučenca ma však veľmi rýchlo dostali do obrazu.

Obnovy kostolov na Slovensku často trvajú roky, platilo to ostatne aj v prípade Rimavského Brezova. Ako sa na to dívali a dívajú Vaši veriaci, keď dlhý čas nemohli riadne využívať svoj chrám? Mali pre tieto práce pochopenie?
- Vo všeobecnosti si myslím, že pri odkomunikovaní všetkých prác v kostoloch členom zboru zohráva dôležitú úlohu kňaz. Jeho osobný postoj k obnove chrámu a jeho spôsob tlmočiť ľuďom požiadavky odborníkov a vysvetľovať im dôležitosť obnovy a záchrany kostolov pre ďalšie generácie. Určite to však je spojené aj s dôverou ľudí vo vzťahu ku kňazovi. Moja pozícia bola a je ustrážiť obidve stránky života zboru – duchovnú (vykonávanie služieb Božích, krstov, konfirmácií, sobášov, pohrebov atď.) i hospodársku, stavebnú (opravy kostolov, fár a iných cirkevných budov) bez toho, aby ma trápil pocit viny, že som jednu z nich zanedbala, alebo som ju úplne vytlačila zo zborového života. Nie je to jednoduché, ale je to uskutočniteľné. Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Rimavskom Brezove má tú výhodu, že má viac filiáliek so vzácnymi kostolmi. (V tomto je viac filiáliek s kostolmi výhodou!) Vždy som sa teda dokázala s ľuďmi dohodnúť v prípade krstov, sobášov, konfirmácií, aby sa ony vykonali v našich susedných kostoloch. Služby Božie sa uskutočňovali v zborovej miestnosti ev. farského úradu a cirkevné pohreby v dome smútku. Ak aj boli mierne nezhody vždy sme si ich vykonzultovali v pokoji pre dobro veci.

Obnova kostola v Rimavskom Brezove sa skončila len pred niekoľkými rokmi, aktuálne prebiehajú práce na chráme v Rimavskej Bani. Ktorý objav či nové zistenie pri týchto objektoch Vás osobne najviac prekvapili, resp. potešili?
- Obnova interiéru brezovského kostola sa skončila v roku 2020. Trvala síce 15 rokov, ale výsledok práce viacerých odborníkov je výnimočný. Je oceňovaný množstvom ľudí zo Slovenska i zahraničia. Pri obnove brezovského kostola ma potešil nález listín z roku 1893 v časovej schránke, ktorá bola umiestnená v menze oltára. Taktiež odkrytie latinského nápisu na predele oltára s datovaním a menami. Samozrejme aj odkrytie a reštaurovanie zriedkavo sa vyskytujúcich fresiek ako Cnosť, Striedmosť, Smrť Panny Márie, Sväté Príbuzenstvo, atď.

Akú máte skúsenosť s pamiatkarmi a reštaurátormi? Niekedy býva zložité nájsť zhodu s požiadavkami a predstavami vlastníkov chrámov.
- Ja osobne som za pamiatkarov, reštaurátorov, ale aj ostatných odborníkov vďačná, lebo práve oni roznietili vo mne túžbu po hlbšom spoznávaní toho, čo my, evanjelici, vlastníme už viac ako 400 rokov. Vďaka odborníkom sa učím pozerať na nehnuteľné i hnuteľné pamiatky nielen z pohľadu teológie, ale aj ikonografie, histórie, dejín umenia, architektúry atď. Znova, obnova kostolov je o komunikácii medzi všetkými zainteresovanými. Dôležité je, aby všetci ťahali za jeden povraz (jedným smerom) teda mali pred očami spoločný cieľ. To sa v prípade obnov našich gotických kostolov deje. Doteraz sme vždy našli buď kompromisné riešenie alebo úplnú zhodu.

Ako vnímate Vy ako evanjelická farárka a Vaši veriaci odkryté stredoveké fresky znázorňujúce svätcov katolíckej cirkvi?
- Vnímame ich ako súčasť pôvodne katolíckych kostolov, ktoré sa po reformácii dostali do rúk evanjelikov. Primárnymi cieľmi nástennej maľby v stredoveku bolo vzdelávanie veriacich a pripomínanie si životov svätcov. Fresková výzdoba bola teda veľkou didaktickou pomôckou pre kňazov. Tí poučovali a vychovávali ľudí nielen cez biblické príbehy, ale aj zobrazenia svätých, ktorých životy mali nasledovať.

Čo pre Vás znamená získanie značky Európske dedičstvo? Pociťujete už po dvoch rokoch nejaké zmeny k lepšiemu v tejto súvislosti?
- Určite je to veľká pocta pre všetkých vlastníkov (v tomto prípade troch cirkví) ako aj ostatných zúčastnených na tejto veci získať značku Európske dedičstvo. Pre mňa osobne, ide o potvrdenie unikátnosti a vzácnosti stredovekých nástenných malieb v gotických kostoloch v Gemeri a Malohonte, ktoré majú európsky rozmer. Úlohou vlastníkov a ostatných členov spoločného memoranda je tento rozmer propagovať a sprístupňovať chrámy ľuďom z domova i zahraničia. V tomto zmysle pociťujeme zmeny k lepšiemu. Omnoho viac ľudí navštevuje kostoly v Gemeri a Malohonte za účelom spoznávania národného kultúrneho dedičstva s európskym významom.

Máte už ďalšie plány súvisiace aj s kostolmi v Kyjaticiach a Kraskove?
- Paralelne s prácami v Rimavskom Brezove a v Rimavskej Bani prebiehala aj výmena strešnej krytiny na celom kostole vrátane veže v Kyjaticiach. Doteraz bola krytina, drevený šindeľ, aj dvakrát natretá. Rovnako tak v Kraskove, čo sa týka hradbového múru. Stredoveké nástenné maľby v Kraskove a v Kyjaticiach boli reštaurované a kostoly prešli generálnymi opravami v 80. rokoch 20. storočia. Preto sme pristúpili najskôr k obnove Gotického kostola v Rimavskom Brezove, kde boli fresky naposledy odkryté a čiastočne reštaurované v roku 1893. Spomedzi týchto štyroch kostolov sú teda na rade stredoveké nástenné maľby v gotickom kostole v Rimavskej Bani, ktoré boli reštaurované v 50. rokoch 20. storočia.

V akom stave sa nachádza projekt návštevníckeho centra v Rimavskej Bani?
- Tento rok bola vypracovaná projektová dokumentácia rekonštrukcie evanjelickej fary v Rimavskej Bani pre účely vybudovania návštevníckeho centra. Spracovaný zámer bol predložený kooperačnej rade UMR Rimavská Sobota, ktorá ho schválila. V súčasnosti sme vo fáze čakania na vyhlásenie výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI), kde bude predložená žiadosť o nenávratný príspevok.

Ako ste spokojná s tým, čo sa Vám za tie roky v zbore v Rimavskom Brezove podarilo urobiť?
- V priebehu 15 rokov boli v brezovskom kostole zreštaurované stredoveké nástenné maľby zo 14. storočia, taktiež barokový oltár, vykonali sa reštaurátorské, archeologické a architektonicko-historické výskumy, odvodnenie kostola v interiéri aj v exteriéri, úprava podlahy, rozšírenie oltárnej menzy, skrátenie lavíc, výmaľba novej lode, výmena a reštaurovanie okien, oprava elektroinštalácie, bleskozvodu a náter strechy na veži. Myslím, že nielen ja, ale všetci sme veľmi spokojní a šťastní. Vďaka Bohu!

Ďakujeme za rozhovor.

esteban
25. 8. 2024

Foto - Archív J. Mihálikovej