Prešov-Nižná Šebastová

Už len pamätná doska osadená v parčíku neďaleko súčasného farského, pôvodne františkánskeho kostola pripomína existenciu stredovekého chrámu v minulosti samostatnej obce Nižná Šebastová. Zanikol v 18. storočí v dôsledku zemetrasenia.

Nižná Šebastová, dnes mestská časť Prešova, sa v písomných prameňoch spomína pod názvom Olsebus (Nižný/Dolný Šebeš) už v roku 1315 v listine kráľa Karola Róberta, ktorou miestne panstvo daroval Petrovi, Petenovmu synovi. Samotné osídlenie je ale staršie a siaha minimálne do 13. storočia. 

Dôkazom toho bol dlhé stáročia aj farský Kostol sv. Ondreja/Andreja, ktorý mali postaviť ešte v románskom štýle niekedy v druhej polovici 13. storočia. Farnosť sa spolu s dvoma kňazmi (Lukášom a Pavlom) uvádza aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337.

Podľa Barkóciho vizitácie z roku 1749 mal podobu murovanej stavby so zaklenutou loďou aj presbytériom. Na severnej strane sa nachádzala sakristia a k západnému priečeliu sa pripájala drevená zvonica "na spôsob vežičky"

Kostol mal vtedy iba hlavný oltár, kamennú kazateľnicu a vo víťaznom oblúku osadené súsočie Kalvárie. Pod chrámom nebola krypta. V čase vizitácie bol filiálnym chrámom farnosti vo Vyšnej Šebastovej a podľa uvádzanej tradície mal byť postavený v roku 1625.

Význam Nižnej Šebastovej v 17. storočí dokladá aj skutočnosť, že len pár desiatok metrov od starého kostola stáli a dodnes stoja františkánsky kláštor s kostolom z roku 1636 a kaštieľ pánov zo Šebeša z polovice 17. storočia postavený na mieste staršieho hradu.

V roku 1750 došlo k zemetraseniu, ktoré významne poškodilo aj nižnošebastovský kostol. Až do takej miery, že došlo k zrúteniu stavby, ktorá už následne nebola opravená. Zrejme aj z dôvodu, že neďaleko stál už spomínaný františkánsky kostol.

Okolo ruiny starého kostola sa ešte do roku 1830 pochovávalo. Definitívny zánik stredovekého objektu prišiel v roku 1885, kedy ho rozobrali na stavebný materiál pre výstavbu školy, dnešného farského úradu.

V roku 2003 bola lokalita kostola a príkostolného cintorína vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2010 na mieste veriaci osadili spomínanú pamätnú tabuľu s textom pripomínajúcim existenciu zaniknutej sakrálnej stavby. 

Viac informácií o podobe stavby a prípadne i datovaní jej vzniku by mohol priniesť až archeologický výskum, ktorý tu dosiaľ nebol realizovaný. Isté nejasnosti sú aj okolo patrocínia kostola. Uvádza sa ako sv. Ondrej/Andrej, sv. Ondrej - Svorad i ako sv. Andrej a Beňadik.

Pamätná doska je osadená v malom parčíku medzi ulicou Slanská a potokom Šebastovka. Areál je voľne prístupný.

GPS: 49.0206309, 21.280424996

Zdroje:
https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- Zubko, P. - Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017. Dostupné v elektronickej podobe.
- Švorc, P. (zost.): Sprievodca po sakrálnych pamiatkach a cirkevnom živote Prešova. Univerzum, Prešov 1999.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5110).
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
https://niznasebastova.fara.sk/index.php/historia
https://www.dokostola.sk/farnost/nizna-sebastova

esteban
1. 8. 2024

Za pomoc ďakujeme Jozefovi Lopuchovi.