Liptovská Sielnica

Až do polovice 70. rokov minulého storočia stál v obci Liptovská Sielnica gotický Kostol Panny Márie. Zbúrali ho v súvislosti s výstavbou priehrady Liptovská Mara.

Liptovská Sielnica patrí medzi najstaršie obce v rámci Liptova. Vznikla na kráľovskom majetku zrejme už v 12. storočí, pričom v písomných prameňoch sa objavuje už v roku 1256 pod názvom Zelniche. 

Tamojší kostol Rímskokatolíckej cirkvi, ktorý bol pôvodne zasvätený Všetkým svätých, bol dlho považovaný za ranogotickú stavbu datovanú do 13. storočia. Nasvedčovalo tomu kvadratické presbytérium typické pre ranú gotiku, ako aj skorá písomná zmienka o obci.

Výskum chrámu súvisiaci s prípravnými prácami na vodnom diele v roku 1972 však preukázal, že objekt postavili až v neskorogotickom období, zrejme okolo roku 1494.

Išlo o bezvežovú jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom zaklenutým dvoma poľami krížovej rebrovej klenby a severnou sakristiou. Tvar presbytéria bol na tú dobu už archaický a pomerne zriedkavý. Jeho interiér osvetľovali tri veľké okná s kamennými kružbami, na lodi sa našli len dve malé okenné otvory. Kostol bol súčasne obohnaný pevnostným múrom so strieľňami.

Počas reformácie prešiel chrám prevzali protestanti. Využívali ho v rokoch 1570 – 1674 a opätovne niekoľko rokov počas povstania Františka II. Rákociho. V tomto období pristavali zo severnej strany malú murovanú kostnicu.

Po roku 1750 bola stavba barokovo prestavaná a zväčšená. Západnú stenu lode vtedy odstránili a kostol o niečo predĺžili západným smerom. K novému priečeliu bola pristavaná mohutná veža, cez podvežie ktorej viedol po novom jediný vstup do lode. Loď dostala murovanú klenbu a tiež nové okná na južnej strane. V nasledujúcich rokoch bol kostol novo zariadený a došlo k zmene patrocínia na Panny Márie, kráľovnej anjelov.

Keď sa rozbehli práce na priehrade, sielnický chrám bol zaradený medzi najhodnotnejšie stavby na území určenom na zatopenie, vďaka čomu mu bola venovaná zvýšená pozornosť. Padlo rozhodnutie zachrániť z kostola najhodnotnejšie prvky. Práce na ich sňatí prebiehali ešte v novembri 1974. Následne, zrejme už v roku 1975, kedy sa začalo s napúšťaním priehrady, bola hrubá stavba zbúraná.

Hodnotné architektonické články z neskorogotického obdobia - okná s kružbami, rebrová klenba so svorníkmi a štylizovanými konzolami, dva portály a výklenkové pastofórium - mali byť, podobne ako v prípade chrámu v Liptovskej Mare, osadené do plánovanej kópie v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, avšak v trocha menšom meradle.

V skanzene mala byť postavená kópia kostola iba v rozsahu presbytéria a nadväzujúcej časti stredovekej lode. Tá mala byť ukončená sklenenou stenou. Interiér mal byť doplnený barokovým zariadením a pred zbúraním kostola boli sňaté aj maľby pôvodných konsekračných krížov. Barokovú etapu mali dokladať okrem zariadenia aj dve okná so zasklením do 6-uholníkových olovených rámikov.

Plány na výstavbu kópie kostola narušila zmena režimu v roku 1989 a nedostatok finančných prostriedkov. Stredoveké kamenné články sňaté z kostola sú uložené v areáli skanzenu nie najvyhovujúcejším spôsobom.

GPS: cca 49.130074566, 19.51051712

Zdroje:
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- Hoššo, J.: Archeologický výskum sakrálnych stavieb v Liptovskej Mare a Liptovskej Sielnici. In: Monumentorum tutela č. 12. Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, Obzor, Bratislava 1987, str. 61 - 90.
- Puškárová, B.: Výskum kostola v Liptovskej Sielnici. In: Monumentorum tutela č. 12. Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, Obzor, Bratislava 1987, str. 139 - 170.
- Kajba, P.: Výtvarné pamiatky v objektoch vodného diela Liptovská Mara, ich ochrana a budúce využitie v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. In: Monumentorum tutela č. 12. Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, Obzor, Bratislava 1987, str. 253 - 278.

esteban
31. 1. 2023

Titulné foto: Archív Pamiatkového úradu SR (č. T 913/II-1)

Za ústretovosť ďakujeme pracovníčkam Archívu PÚ SR.