Žíp - románsky kostol

Až v roku 2020 objasnil sondážny archeologický výskum vedený Alexandrom Botošom z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote počiatky reformovaného kostola v obci Žíp. Súčasná stavba, ktorej svätyňa je datovaná na koniec 13. storočia, mala staršieho, zrejme ešte románskeho predchodcu.

Obec sa v písomných prameňoch spomína prvýkrát už v roku 1295. Pôvodný kostolík tu postavili vo vyvýšenej polohe pravdepodobne o pár desaťročí skôr.

Georadarový prieskum vykonaný v roku 2020 J. Tirpákom a G. Brezňanovou zachytil pôdorys staršej  stavby, ktorá mala podobu o niečo užšieho (oproti dnešnému chrámu) a kratšieho jednolodia s kvadratickou svätyňou. Rozmery lode boli cca 8 m x 7 m, svätyňa mala rozmery 4 m x 4 m.

Tento pôdorys predstavuje u nás pomerne bežný typ chrámu v románskom i ranogotickom období. Podobnú situáciu odkryl archeologický výskum aj v interiéri kostola v nie tak vzdialenom Kraskove, kde je staršia stavba datovaná do 60. - 70. rokov 13. storočia.

Múry lode tejto podľa všetkého románskej stavby boli zachytené už pri predchádzajúcom výskume v 70. rokoch minulého storočia. V rámci neho zistili, že severná a južná stena lode boli zbúrané pri veľkej prestavbe okolo roku 1500. Miesto nich boli postavené nové steny o niečo južnejšie, resp. severnejšie. Múry staršej lode mali hrúbku 90 cm a boli vybudované z kameňa.

Až donedávna (do r. 2020) sa ale predpokladalo, že súčasná svätyňa patrí k prvej stavebnej etape objektu. Nové objavy však ukázali, že aj svätyňa súčasnej stavby s ešte neskororománskymi prvkami a zvyškami nástenných malieb z tohto obdobia mala staršieho predchodcu, ktorým bola novo objavená kvadratická svätyňa.

Sonda v súčasnom presbytériu zachytila tehlové murivo základov západnej steny staršej svätyne i oltárnej menzy. Je tak pravdepodobné, že pôvodný kostolík dostal na konci 13. storočia novú, väčšiu svätyňu už polygonálneho tvaru, pričom jeho loď zostala zachovaná až do neskorogotickej prestavby okolo roku 1500.

Obmedzený rozsah výskumu však neumožnil zodpovedať otázku, ku ktorej stavebnej etape patrí súčasná východná stena lode s víťazným oblúkom. Mohol byť súčasťou ešte románskej stavby, ale aj ranogotickej prestavby z konca 13. storočia. Nie je vyjasnená ani rozdielnosť použitých materiálov (loď - kameň, svätyňa - tehla).

GPS: 48.365510904, 20.200920403

Zdroje:
- Biathová, K.: Pamiatková obnova kostola v Žípe. In: Ars 1987, č. 2, str. 7 - 19. Dostupné aj v elektronickej podobe: https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0109/image.
- Botoš, A.: Archeologický výskum v interiéri reformovaného kostola v Žípe. Prednáška na IV. ročníku konferencie Najnovšie poznatky z výskumov pamiatok na Gotickej ceste (27. a 28. augusta 2020, Rožňava).

esteban

Za pomoc ďakujeme PhDr. Alexandrovi Botošovi a Doc. RNDr. Jánovi Tirpákovi, CSc.

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu