Kraskovo - starší kostol

Archeologický výskum gotického kostola v Kraskove v roku 1983 priniesol objav zvyškov staršieho chrámu, ktorý sa v odbornej literatúre datuje zvyčajne do obdobia 60. - 70. rokov 13. storočia.

Výskum pod vedením archeológa Gemerského múzea v Rimavskej Sobote Štefana B. Kovácsa odkryl v interiéri dnešnej stavby zvyšky o niečo menšieho kostolíka (dosahoval cca 2/3 jej dĺžky). Išlo o neveľké jednolodie s kvadratickou svätyňou s celkovou dĺžkou necelých 13 m, ktorého dispozičné riešenie bolo rovnaké ako u dodnes zachovaného gotického chrámu. Líšilo sa len menším rozdielom v šírke lode a svätyne.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1298 a doba vzniku zaniknutej stavby sa zvykne uvádzať ako 60. - 70. roky 13. storočia (Štefan B. Kovács uvádzal polovicu 13. storočia). Toto datovanie nie je explicitne podložené archeologickým výskumom, keďže počas neho sa nepodarilo získať žiadnu oporu pre presnejšie datovanie.

Základové murivo bolo z veľkej časti odstránené, pričom jeho spodná časť bola tvorená len nasucho ukladanými neopracovanými kameňmi. Múr bol spevnený maltou len v hornej časti. Základy svätyne boli v neskoršom období silne narušené výstavbou dvoch hrobiek.

Objav staršieho chrámu si vyžiadal prehodnotenie doby vzniku stojacej stavby, ktorá bola dovtedy sama odborníkmi datovaná do 2. polovice 13. storočia. V súčasnosti sa ako doba jej vvýstavby uvádza 1. polovica 14. storočia.

Jednolodia s kvadratickou svätyňou sa na našom území objavujú už v veľkomoravskom období a predstavujú bežný typ dispozície aj v románskom slohu. Niektorí autori preto prišli s hypotézou o veľkomoravskom pôvode zaniknutej stavby, ktorú však odborná verejnosť odmietla.

Stavba podľa všetkého existovala len pár desaťročí, nanajvýš storočie, kým ju nahradil dnešný kostol. Okolnosti zániku prvého kostolíka nie sú objasnené a nepoznáme ani dôvody, ktoré viedli k výstavbe nového chrámu po tak relatívne krátkom čase od vzniku staršieho kostola. Mohol to byť napríklad príchod nového obyvateľstva, ktorý priniesol nárast počtu veriacich. Vnútorný priestor lode dnešného kostola je cca trojnásobný v porovnaní s loďou jeho predchodcu.

S podobnou situáciou (výstavbou nového kostola v kratšom časovom odstupe) sa zrejme stretávame aj v nie tak vzdialenej obci Rybník, kde nedávny výskum priniesol objav staršieho predchodcu dnešného kostola z prvej polovice 14. storočia.

Starší kostolík v Kraskove nie je v súčasnosti nijako prezentovaný. Zrejme jedinou dochovanou súčasťou tejto stavby je kamenná krstiteľnica, ktorej podstavec zdobí oblúčikový vzor. Datovaná je práve do 13. storočia.

GPS: 48.498713343, 19.988862276

Zdroje:
- Pomfyová, B.: Stredoveká sakrálna architektúra v regióneGemer a Malohont. In: Archaeologia Historica č.34, roč.2009, str. 745 - 762. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/140839/2_Arc.. (z tejto štúdie je prevzatý nákres pôdorysov staršej a súčasnej stavby).
- Kovács, Š. B.: Archeologický výskum v stredovekom kostole v Kraskove, Obzor Gemera 15, č. 1, 34–35.
- Togner, M.: K průzkumu středověkých objektů v Kraskove a Kyjaticiach. (Využití archeologického průzkumu pro další práci historika umění.) Archaelogia historica č.11, roč. 1986, str. 377 - 383. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/139636/2_Arc...
- Poláková, Z.: Spôsoby ohradenia kostolov a ich areálov v Gemeri-Malohonte (na základe poznatkov z archeologických výskumov). In Gemer-Malohont, Zborník GMM v Rimavskej Sobote, ročník. 10, 2014, str. 72 - 91. Dostupné v elektronickej podobe - https://www.academia.edu/21902670/...

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu