Žíp

Patrocínium: pôvodne Panny Márie, dnes kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi

Vznik: cca koniec 13. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce

Historický región: Gemer

Stručný popis: neskororománsky jednoloďový kostolík s polygonálnym presbytériom a pripojenou drevenou zvonicou

História
Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe zrejme niekedy koncom 13. storočia (pred rokom 1300). Išlo o neskororománsku stavbu, na ktorej sa už prelínali prvky románskeho staviteľstva s gotickým. Mala podobu jednolodia s presbytériom nepravidelného polygonálneho pôdorysu zaklenutým zrejme formou valenej klenby. Spomína sa už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 37.
Koncom 14. storočia dostal kostolík novú freskovú výzdobu, ktorá prekryla aj staršie maľby z čias okolo roku 1300.
Neskorogotickou prestavbou prešiel kostolík niekedy okolo roku 1500. Jeho loď bola rozšírená južným i severným smerom, čím sa zväčšil jej vnútorný priestor. Nie je vylúčené, že tieto úpravy boli sčasti zapríčinené aj statickými poruchami staršej lode, keďže so statikou mala v neskoršom období veľké problémy aj rozšírená stavba. Po rozšírení dostala loď novú výzdobu v podobe nástenných malieb.
Počas reformácie, v 17. storočí, kostolík prevzali kalvíni, ktorým patrí aj v súčasnosti. Viacerými prestavbami si objekt prispôsobili svojim liturgickým potrebám (tribúna, kazateľnica).
Statika kostolíka sa rokmi narušila a v zlom stave bolo najmä presbytérium. Došlo až k tomu, že víťazný oblúk zamurovali (mohlo sa tak stať najskôr v roku 1775), so zámerom spevniť statiku celej stavby.
Keďže z liturgického hľadiska kalvíni nepotrebovali samostatný priestor pre kňaza, z presbytéria sa stal sklad, ktorý sprístupnili novým vstupom zo severnej strany. Po druhej svetovej vojne sa dokonca uvažovalo o zbúraní celej nevyužívanej svätyne. Tomu však napokon zabránil objav stredovekých fresiek.
Komplexná obnova stavby sa realizovala v rokoch 1970 - 1978 a stála takmer 3 milióny Kčs. V rámci nej zabezpečili statiku objektu, vymenili strešnú krytinu, prehnitú dlážku nahradili dlažbou a urobili elektroinštaláciu. Takisto boli odkryté a reštaurované nástenné maľby a ďalšie architektinické prvky kostolíka.
Výskum objektu sa realizoval aj v roku 2020.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje vďaka vyvýšenej dodnes dominantu obce aj napriek okolitým stromom.
- Predstavuje zaujímavý príklad vidieckeho staviteľstva na konci 13. storočia, ktoré už využívalo aj prvky gotického slohu.
- Románsky sloh zastupujú štrbinové okná presbytéria, ako aj polkruhový víťazný oblúk. Gotika sa prejavila predovšetkým polygonálnym tvarom presbytéria.
- Kostolík tak patrí do skupiny chrámov z prechodného obdobia v 13. storočí, na ktorých sa kombinuje polygonálny tvar vyspelej gotiky s ešte románskymi štrbinovými oknami. Zo stredného Slovenska sem patria napr. stavby v Zolnej či Turčianskom Jasene
- Pôvod kostolíka bol dlho neujasnený, ako čas vzniku sa udávala polovica 14. storočia, ale aj 15. storočie, pričom mal stáť na mieste staršej románskej stavby. Rozsiahla obnova v 70. rokoch minulého storočia však preukázala, že pôvodná stavba tu stála už pred rokom 1300 a že sa z nej zachovalo dnešné presbytérium.
- Z čias neskorogotickej prestavby okolo roku 1500 sa zachoval okrem hmoty lode aj južný portál.
- Pri obnove v 70. rokoch 20. storočia boli v interiéri identifikované zvyšky po murovaných baldachýnoch pre bočné oltáre po stranách víťazného oblúka. Ide o prvok, ktorý sa zachoval len v Moste pri Bratislave a stopy po nich aj v Rači, Modre a Šamoríne. Výskum v roku 2020 však existenciu baldachýnov nepotvrdil.
- Južný oltár, z ktorého sa zachovala časť maľovaného retábula v podobe nástenných malieb, osvetľovalo okno vo východnej stene lode (s analógiou napr. v Roštári).
- V kostolíku sa našli stredoveké nástenné maľby hneď z troch časových období. Najstaršia etapa, ešte v neskororománskom slohu, bola realizovaná zrejme nie dlho po výstavbe chrámu - okolo roku 1300. Z nej bola odkrytá a prezentovaná maľba jednej z múdrych panien na víťaznom oblúku zo strany presbytéria.
- Prevažná časť dnes prezentovaných malieb pochádza z konca 14. storočia, pričom ich namaľovali niekoľkí majstri, ktorých rozdielne štýly sú blízke maľbám v Chyžnom, Rákoši, resp. Kraskove. Na víťaznom oblúku sa zachovali výjavy zo života Panny Márie (zo strany lode), polpostavy evanjelistov v kvadriloboch a postava kráľa - sv. Štefana (na špalete), resp. žehnajúci Kristus s múdrymi a nemúdrymi pannami a postavy sv. Ladislava a sv.Imricha (zo strany svätyne). V samotnej svätyni sa zachovala iba spodná časť malieb v podobe závesov a na južnej stene len nohy postáv, zrejme apoštolov, a dolná časť scény zobrazujúcej koňa so sv. Martinom alebo sv. Jurajom.
- Z čias okolo roku 1500, po rozšírení lode, sa zachovali časti nástenných malieb na východnej stene lode, kde tvorili súčasť bočného oltára, pričom imitovali krídlový oltár s trouholníkovými štítmi. Na severnej stene lode sa našli len fragmenty freskovej výzdoby z tohto obdobia.
- V južnej stene svätyne sa nachádza väčšia sedília s polkruhovým záklenkom.
- Nad kazateľnicou visí neskorobaroková drevená strieška.
- Pri kostolíku stojí pekná drevená zvonica cca z roku 1750, ktoré je spojená krytou chodbou s loďou.
- Celý areál bol v minulosti opevnený múrom, jeho zvyšky objavili pri výskume v 70. rokoch minulého storočia.
- Na obecnom úrade mali v čase našej návštevy papierový model kostolíka.

Súčasný stav
Kostolík patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži svojmu účelu. Je relatívne v dobrom stave. V roku 2008 bolo okolo kostolíka vyhlásené ochranné pásmo. V roku 2020 sa uskutočnil výskum, ktorý opravil niektoré zistenia z obnovy v 70. rokoch 20. storočia a priniesol tiež nové poznatky. Navštívili sme ho v júli 2013.

Bohoslužby: áno

Praktické informácie
Obec Žíp (maď. Zsíp) leží cca 15 km kilometrov východne od Rimavskej Soboty, pri ceste z Bátky do Rimavskej Seče a kúpeľov v Číži. Kostolík stojí na okraji obce vo vyvýšenej polohe hneď pri obecnom úrade. Práve tam si môžete dohodnúť aj prehliadku interiéru, u pani Simonovej (inak aj č. d. 15 alebo mobil 0908 059 906).
GPS: 48.365510904, 20.200920403

Literatúra
- Biathová, K.: Pamiatková obnova kostola v Žípe. In: Ars 1987, č. 2, str. 7 - 19. Dostupné aj v elektronickej podobe: https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0109/image.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Vzácna kultúrna pamiatka v Žípe. Dejiny kostola zavesené v predsieni, autor neuvedený.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2201).

Web
www.arslexicon.sk
- http://www.obec-zip.sk/
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12312

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu