Želiezovce

Všetky fotky (76)

Aj keď sa z gotického Kostola sv. Jakuba v Želiezovciach zachovalo po búrlivom 20. storočí len presbytérium, sakristia a časť obvodových múrov lode, stále predstavuje veľmi hodnotný príklad stredovekej sakrálnej architektúry a nástenného maliarstva.

Kostol v Želiezovciach postavili niekedy v tretej štvrtine 14. storočia, zrejme na mieste staršej stavby spomínanej už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Pôvodne bol zasvätený sv. Jurajovi.

Staviteľmi dnešného chrámu boli členovia rodu Becsei, ktorí získali Želiezovce v roku 1347. Išlo o väčšiu jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a vežou na severnej strane lode. Loď i presbytérium boli zaklenuté krížovými rebrovými klenbami.

Už krátko po dokončení stavby bol interiér vyzdobený nástennými maľbami, k tejto etape patria maľba Spor o dušu zomrelého, postavy sv. Barbory a sv. Apolónie i dvoch nedávno odkrytých svätcov. Datovaná je do obdobia okolo roku 1388. Do približne tohto obdobia je zaradená aj druhá vrstva malieb, štýlovo odlišná, ktorú reprezentujú výjavy Vir dolorum (Bolestný Kristus) a Veraikon. Ďalšia fresková výzdoba pribudla aj v prvej polovici 15. storočia (maľba dvoch svätcov na južnej stene lodi - sv. Martina a mnícha, zrejme sv. Leonarda alebo sv. Svorada).

V 17. storočí začali chrám využívať kalvíni (po roku 1655). Katolíci ho opätovne prevzali v roku 1730. Pri tejto príležitosti bolo zrejme zmenené patrocínium na dnešné - sv. Jakuba staršieho. V rámci následnej obnovy dostal kostol nové vnútorné vybavenie, vrátane oltárov.

V druhej polovici 18. storočia pristavali z južnej strany presbytéria oratórium (s využitím dvoch oporných pilierov). Koncom 18. storočia dostal kostol novú vežu na západnom priečelí, ktorá sa však po krátkom čase zrútila a museli ju postaviť odznovu.

Veľká obnova kostola, ktorá okrem iného priniesla objavenie stredovekých nástenných malieb, sa uskutočnila v rokoch 1884 - 1885. Realizovala sa v duchu dobovej snahy o prinavrátenie "pôvodnej" gotickej podoby. Tak bola murovaná empora v západnej časti lode nahradená novou v neogotickom štýle. Interiér bol vymaľovaný motívom iluzívnych kamenných kvádrov. Upravené boli aj vstupy do sakristie a oratória. V presbytériu vznikli dve nové okná. O pár rokov neskôr boli zreštaurované fresky, ale nie celkom vhodným spôsobom.

Obnovenú stavbu však už v roku 1902 poškodilo zemetrasenie. Narušená bola statika objektu, keď sa v múroch objavili trhliny.  V roku 1909 sa začalo s prípravami na opravu, ktorá bola ukončená v roku 1912. Požadované rozšírenie lode kostola nebolo úradmi schválené.

Výrazne negatívne zasiahli kostol záverečné boje 2. svetovej vojny v marci 1945. Bombardovanie zasiahlo západnú vežu a došlo tiež k zrúteniu gotických klenieb v lodi. Výrazne bola poškodená aj maľba zobrazujúca sv. Barboru a sv. Apolóniu v presbytériu.

Obnova vážne poškodeného objektu sa začala až v roku 1951. V rámci nej sa pristúpilo k predĺženiu lode kostola západným smerom, pričom bola odstránená zachovaná empora i horné približne dve tretiny múrov lode, ktoré bombardovanie prežili. Nová predĺžená loď je postavená v modernom štýle s rozmernými obdĺžnikovými oknami a tvorí veľký protiklad s gotickým presbytériom.

Odstránená bola aj stredoveká klenba sakristie. K nej zo západnej strany pristavali novú vežu. V roku 1954 boli nástenné maľby (okrem fresky sv. Barbory a sv. Apolónie) opäť zreštaurované, znova však nie vhodným spôsobom.

V roku 2014 sa začala rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej sa realizoval aj historicko-architektonický, historický a reštaurátorský výskum. Ten pomohol spresniť stavebný vývoj chrámu a priniesol tiež odkrytie ďalších nástenných malieb. Pri obnove presbytérium a sakristia dostali nové fasády a do pôvodnej podoby boli upravené aj okná.

Reštaurovanie malieb prinieslo okrem iného objav dosiaľ neznámej fresky na severnej stene presbytéria zachytávajúcej postavy dvochcov. Zo zachovaných fragmentov odborníci usudzujú, že ide o archanjela Michala a sv. Petra. Na južnej strane lode pri víťaznom oblúku bola odkrytá väčšia nika, v ktorej sa nachádza freska sv. Kataríny.

Zo stredovekého kostola sa zachovalo pôvodné presbytérium a severná sakristia, spolu so spodnou časťou obvodových múrov lode (okrem západnej časti) o niečo prevyšujúcich výšku južného portálu. Presbytérium je zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby, ktorú podopierajú valcové prípory so zdobenými hlavicami (každá nesie originálnu výzdobu). Zvyšky klenby lode v podobe dolnej časti rebier a konzol sa zachovali v nárožiach po stranách víťazného oblúka. Ten má v kontexte Slovenska veľmi bohatú profiláciu.

V presbytériu sa nachádzajú aj pastofórium a nika zdobené kružbou v podobe mníšky. Gotický portál na južnej strane lode je ukončený lomeným oblúkom a má hruškovitý profil ostenia.

Z freskovej výzdoby si najviac pozornosti historikov umenia vyslúžila maľba Spor o dušu zomrelého, ktorá je nielen v rámci v rámci Slovenska unikátnou. Téma populárna vo vtedajšej Európe a zobrazovaná predovšetkým v podobe knižných miniatúr bola v Želiezovciach zrejme prvýkrát realizovaná ako nástenná maľba.

Zobrazuje zápas o dušu konkrétneho zomrelého - zemepána Juraja Bencseiho a namaľovať ju dala jeho dcéra Margita. Obsah výjavu vysvetľujú zachované latinské nápisové pásky, medzi ktorými je aj u nás vzácne uvedené autorstvo fresky v podobe "Matej maľoval toto dielo". Posledné reštaurovanie prinieslo objav, že ženská postava v hornej časti maľby je výsledkom premaľby v 19. storočí a pôvodne ide o muža - sv. Benedikta.

Málo vídanou súčasťou kostola je aj rímsky sarkofág, tvoriaci dnes obetný stôl hlavného oltára. Patrí veteránovi druhej légie Aeliovi Domitiovi, ako o tom hovorí zachovaný text, ktorý po stranách dopĺňajú dve zamyslené postavy. Sarkofág mal do Želiezoviec doviesť Juraj Bencsei  zrejme z Budína. Podľa všetkého bol použitý ako miesto uloženia ostatkov významnej osoby, pochovanej na čestnom mieste v kostole. Vykopaný bol v roku 1736.

GPS: 48.050577912, 18.660098076

Zdroje:
- Ilkó, K.: Stredoveké nástenné maľby Kostola svätého Jakuba staršieho v Želiezovciach. OZ Georgius Bubek, 2018.
- Buday, P.: Obnovy Kostola sv. Jakuba v Želiezovciach v rokoch 1884 – 1952. In: Monument revue, roč. 3, 2014, č. 2, str. 18 - 25. Dostupné v elektronickej podobe na http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-2-2014.pdf.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4100).

esteban

Za pomoc a ústretovosť ďakujeme Pavlovi Polkovi z Mestského múzea v Želiezovciach a pánovi farárovi Stanislavovi Illéšovi.