Maďarskí odborníci datujú fresky v Kostoľanoch pod Tribečom na prelom 11. a 12. storočia

Za vlády kráľa Kolomana Učeného (1095 - 1116) mali vzniknúť najstaršie zachované nástenné maľby na našom území v Kostoľanoch pod Tribečom. K tomuto datovaniu sa dopracovali maďarskí odborníci, historici umenia Béla Zsolt Szakács a Krisztina Ilkó.

Maľby vo veľkomoravskom Kostole sv. Juraja vyvolali veľkú pozornosť odbornej verejnost už v čase svojho odkrytia v roku 1960. Archaické vyobrazenie viacerých motívov, najmä troch mudrcov - mágov, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi, viedlo časť odborníkov k veľmi skorému datovaniu do 11. storočia, ďalší zasa archaickosť pripisovali provinčnému pôvodu malieb a datovali ich až do 13. storočia.

Napriek nespochybniteľnému významu parcialne zachovaných fresiek trvalo ďalšie štyri desaťročia, kým sa odborníci vrátili do Kostolian pod Tribečom a začali s komplexným výskumom stavby a reštaurovaním malieb. Ukázalo sa pri tom, že maľby neboli v 60. rokoch minulého storočia reštaurované v dostatočne kvalite, čo sťažilo ich analýzu.

Najnovšie sa freskami zaoberali maďarskí historici umenia - Béla Zsolt Szakács vo svojej štúdii Archaism, imitation, provincialism? Notes on the murals of Kosztolány / Kostoľany pod Tribečom z roku 2016 a Krisztina  Ilkó vo svojej publikácii o stredovekých nástennáých maľbách v nitrianskom regióne Nyitra-vidéki falképfestészet a középkorban z roku 2019.

Béla Zsolt Szakács poukázal na archaizujúce tendencie v Taliansku v 11. storočí, ktoré sa odrazili aj na výzdobe viacerých kostolov v Ríme kopírujúcich staršie motívy z pôvodnej Baziliky sv. Petra. V týchto chrámoch sa zachovali nástenné maľby veľmi podobné tematicky i formou tým v Kostoľanoch pod Tribečom, vrátane charakteristického zobrazenia troch mudrcov. Práve kráľ Koloman mal blízke vzťahy s Rímom a talianskym prostredím a navyše počas svojej vlády realizoval cirkevné reformy, vrátane obnovenia biskupstva v Nitre okolo roku 1110.

Priamou predlohou mohli podľa maďarského historika umenia byť knižné miniatúry, s ktorými sa stretávame aj vo vtedajšom Uhorsku, konkrétne v rukopise Agenda pontificalis z konca 11. storočia.

Krisztina Ilkó svoje datovanie na prelom 11. a 12. storočia opiera o analýzu malieb, ktoré považuje za štýlovo blízke iným podobným maľbám z českého prostredia z druhej polovice 11. storočia a prvej polovice 12. storočia - ilustráciám Vyšehradského kódexu a freskám v románskej rotunde v Znojme. Takisto pripomenula, že provinciálna kvalita malieb bola vyvrátená nedávnym reštaurovaním, ktoré odstránilo nevhodné premaľby zo 60. rokov minulého storočia. Tie zmenili farebnosť fresiek i kontúry postáv.

Foto pred obnovou - FÚ Ladice

Zdroje:
- Szakács, B. Zs.: Archaism, imitation, provincialism? Notes on the murals of Kosztolány / Kostoľany pod Tribečom, CONVIVIUM: EXCHANGES AND INTERACTIONS IN THE ARTS OF MEDIEVAL EUROPE BYZANTIUM AND THE MEDITERRANEAN 3: (1), 2016, str. 154-171.
- Ilkó, K.: Nyitra-vidéki falképfestészet a középkorban. Teleki László Alapítvány, Budapešť 2019.

esteban