Krupina - gotický karner

Len v tomto storočí sa podarilo preukázať existenciu stredovekého karnera pri románskej bazilike v Krupine. Dodnes sa z neho zachovala podzemná časť slúžiaca ako farská pivnica pri Husitskej bašte.

Krupinský karner postavili neďaleko farského Kostola Narodenia Panny Márie, románskej baziliky dokončenej v prvej polovici 13. storočia. Ranogotická stavba vznikla zrejme niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia juhozápadne od baziliky.

Karner mal na naše pomery unikátny, mierne kosoštvorcový pôdorys, pričom spodné podlažie bolo zaklenuté na stredový pilier s využitím už gotických lomených oblúkov. O podobe hornej kaplnky sa môžeme len dohadovať. Jediným stredovekým karnerom na Slovensku, ktorý má štvoruholníkový pôdorys, je stavba pri farskom kostole v Trenčíne. Aj táto skutočnosť umocňuje výnimočnosť krupinskej stavby.

Nie je jasné, kedy karner zanikol. V 40. rokoch 15. storočia však musela, minimálne sčasti stále stáť aj jeho nadzemná časť. Naznačuje to fakt, že vedľa stojaca Husitská bašta postavená v tomto období, má východnú stenu (obrátenú práve ku karneru) rovnú a zvyšná časť muriva je postavená na kruhovom pôdoryse. Pri výstavbe bašta tak zrejme rešpektovali západnú stenu kaplnky.

Karnery, dvojpodlažné pohrebné kaplnky s kostnicou, sa stavali u nás predovšetkým v 13. storočí pri tých najvýznamnejších kostoloch. V stredoslovenskej banskej oblasti nájdeme dva najzachovalejšie príklady tohto typu sakrálnej architektúry u nás - v areáli mestského hradu v Kremnici a na Starom zámku v Banskej Štiavnici. Archeologicky sú doložené aj v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

Písomné pramene o existencii krupinského karnera mlčia, resp, nedochovali sa. V archíve KPÚ v Banskej Bystrici (pracovisko Banská Štiavnica) sa však nachádza záznam o vynášaní ľudských kostí z jednej z bášt pri katolíckom kostole v Krupine. Tou baštou bola podľa všetkého práve Husitská.

Pivničný priestor pri bašte bol identifikovaný ako karner len v roku 2006 vďaka výskumu M. Lukáča a M. Šimkovica. Bližšie odpovede ohľadom datovania či pôvodnej podoby by mohol dať až archeologický a historicko-architektonický výskum, ktorý tu dosiaľ (r. 2019) nebol realizovaný.

Zachovaný priestor je necelé dva metre vysoký, čo znamená, že pod súčasnou podlahou zrejme pokračuje murivo obvodových stien a stredovkého piliera ďalej do hĺbky. Z architektonických detailov sa zachovali predovšetkým pôvodné štrbinové okná na južnej strane, ako aj do podoby niky zamurovaný pôvodný vstup na severnej strane. Okná, resp, vetracie otvory na východnej strane sú zrejme upravované v mladšom období. Klenba kostnice je obložená mladšími kamennými platňami (uvádza sa aj až 19. storočie).

V prípade realizovania výskumu a následného projektu pamiatkovej prezentácie by Krupina zskala ďalšiu zaujímavú turistickú atrakciu.

GPS: 48.353726984, 19.064438939

Zdroje:
- Lukáč, M.: Krupina, monografia mesta. Banská Bystrica: Harmony, 2006, 254 s. ISBN 80- 89151-19-2.
- Lukáč, M.: Husitská bašta nie je husitská. K problematike stredovekej architektúry v Krupine. In: Krupinské aktuality, roč. 2010, č. september/2010,  str. 9.
- Lukáč, M.: Potulky podzemím. Krupinské pivnice a architektonické rarity mesta . In: Krupinské aktuality, roč. 2010, č. jún/2010, str. 7.
- https://www.pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Krupina/011_ZOPU_PZ_KRUPINA_TE...
- https://myzvolen.sme.sk/c/6462252/v-podzemi-je-basta-prepojena-s-castou-...

esteban

Za pomoc ďakujeme M. Lukáčovi z Múzea A. Sládkoviča v Krupine a tiež farskému úradu Rímskokatolíckej cirkvi v Krupine.