Stará Ľubovňa
V Starej Ľubovni dodnes stojí pôvodne ranogotický Kostol sv. Mikuláša, po prestavbách v 17. - 19. storočí však už stredoveký pôvod na prvý pohľad takmer nič nepripomína.
Kostol postavili ako ranogotické bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou niekedy okolo roku 1280, zrejme na mieste staršej stavby (archeologický výskum naznačil existenciu jej polygonálnej svätyne). Koncom 14. storočia interiér vyzdobili hodnotnými nástennými maľbami, ktoré boli neskoršie zatreté a objavené opätovne až v roku 2016.
V prvej polovici 17. storočia pristavali k východnej časti severnej steny lode Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia pribudla ďalšia kaplnka k južnej stene presbytéria. Už v 80. rokoch 17. storočia sa realizovalo ďalšie významné rozšírenie chrámu, keď k južnej kaplnke dostavali južnú loď rovnakej dĺžky ako pôvodná loď a na mieste staršej sakristie postavili novú (zrejme väčšiu), ktorú na severnej strane zarovnali s múrom Kaplnky sv. Anny.
V roku 1738 a v nasledujúcom období došlo k ďalšej rozsiahlej prestavbe kostola, keď bola kaplnka sv. Anny predĺžená až po západné priečelie lode, čim sa funkčne zmenila na severnú loď chrámu. V tom čase dostal kostol aj súčasnú vežu. v druhej polovici 18. storočia bola zbúraná východná stena presbytéria, ktoré bolo následne predĺžené o oblý záver, čím objekt v podstate dostal súčasnú podobu.
Zo stredovekej stavby sa zachovala severná stena presbytéria s freskami a víťazný oblúk, západný múr lode a z malej časti aj severný a južný múr lode, južný múr presbytéria a východný múr sakristie. Z hnuteľného vybavenia je to hodnotná kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a viacero neskorogotických náhrobných kameňov. Významným bol objav gotických nástenných malieb v apríli 2016, ktorý sa podaril pri prieskume v súvislosti so zavedením novej elektroinštalácie.
Maľby sa našli v troch pásoch nad sebou, pričom jednotlivé výjavy sú orámované. Tematicky ide o výjavy zo života Krista, v sondách boli identifikované obrazy Klaňania sa troch kráľov, nesenia kríža i samotné Ukrižovanie. Okrem nich bola objavená maľba Veraikon, ako aj obrazy dosiaľ bližšie neurčených postáv či koní.
V roku 2017 sa pristúpilo k plošnému odkryvu fresiek, ktorý potvrdil veľmi dobrý stav ich zachovania v celom rozsahu. V roku 2018 boli maľby zreštaurované. V roku 2019 sa začalo s odkryvom ďalších malieb na víťaznom oblúku (starozákonní proroci, kráľ Dávid a kráľ sv. Štefan).
GPS: 49.302345031, 20.690093637
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5S23).
- http://www.rkfarnost-sl.sk/spravy_files/Archeologicky_prieskum_2018.pdf
- https://spis.korzar.sme.sk/c/8167567/v-lubovnianskom-kostole-objavili-klenot-fresky-zo-strnasteho-storocia
- http://staralubovna.sk
- www.teraz.sk/regiony/stara-lubovna-kostol-sv-mikulasa-freska/190824-clanok.html
esteban
Za informácie a fotky fresiek po odkrytí ďakujeme Mgr. Art. Petrovi Koreňovi.
