Hrnčiarovce nad Parnou

Patrocínium: sv. Martina

Vznik: 13. storočie

Poloha: v obci v areáli cintorína obce

Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, vstavanou západnou vežou a mladšou severnou sakristiou a južnou kaplnkou.

História
Súčasný gotický kostol vznikol s využitím muriva staršieho románskeho chrámu. Ten postavili na tomto mieste zrejme niekedy v priebehu prvej tretiny 13. storočia a do dnešnej stavby bola zakomponovaná prevažná časť severnej steny lode tohto chrámu. O jeho podobe v súčasnosti nemáme podrobnejšie informácie, tie by však mohol priniesť archeologický výskum v interiéri kostola.
Románsky kostolík, možno poškodený po vpáde Mongolov, obnovili v ranogotickom štýle niekedy okolo  polovice 13. storočia. V rámci prestavby bola z tehál postavená nová širšia a dlhšia loď (predĺžená o takmer 7 m západným smerom), pričom súčasťou nového západného priečelia sa stala aj vstavaná veža. Je pravdepodobné, že v tejto dobe mal kostol ešte pôvodnú románsku svätyňu neznámeho tvaru a tiež severnú sakristiu.
Niekedy v období na prelome 13. a 14. storočia až prvej polovice 14. storočia bola táto svätyňa zbúraná a nahradilo ju súčasné polygonálne presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Zo severnej strany k nemu pripojili novú sakristiu.
Ďalšie práce sa uskutočnili v období neskorej gotiky, niekedy od polovice 15. storočia do polovice 16. storočia. V rámci nich došlo k nadmurovaniu štítov lode a nadväzujúcemu novému zastrešeniu objektu. Realizovali sa aj ďalšie menšie úpravy.
V druhej polovici 16. storočia prešiel chrám rozsiahlou renesančnou prestavbou. Novo premurované bolo severovýchodné nárožie lode a došlo tiež k zvýšeniu jej obvodových múrov, vrátane štítov. Zvýšená bola aj veža, ktorá dostala aj súčasné zastrešenie. Stavba tak dostala hmotovo dnešnú podobu. Prestavba sa dotkla aj viacerých architektonických detailov, kedy boli upravené okná na presbytériu a zamurované združené okná na veži. V tomto období sa rátalo aj s využitím kostola ako obranného objektu, o čom svedčia dnes zamurované strieľne.
V ďalšej renesančnej etape okolo polovice 17. storočia bola loď zaklenutá murovanou klenbou, čo si vyžiadalo aj pripojenie oporných pilierov k severnej i južnej stene lode. Taktiež boli zamurované stredoveké okná lode.
V mladšom období pristavali ku kostolu južnú kaplnku a severnú sakristiu. Tá pochádza z 1823 a v porovnaní s gotickou je o čosi širšia.
V roku 2017 sa začal realizovať historicko-architektonický a reštaurátorský výskum, ktorý priniesol zásadné objavy týkajúce sa najstaršej stavebnej etapy.

Zaujímavosti
- Kostol bol až do roku 2017 považovaný za gotickú stavbu zo 14. storočia. Odkrytie románskeho muriva posunulo vznik stavby až do prvej tretiny 13. storočia.
- Bližšia podoba románskej stavby zatiaľ nie je známa, išlo zrejme o podstatne menšie (v porovnaní so súčasnou stavbou) tehlové jednolodie s východnou svätyňou. Zachovala sa z neho len severná stena lode v dĺžke 9,5 m a výške 4,7 m.
- Zaujímavou je technika, ktorú použili pri vymurovaní tejto steny románski stavitelia. Stretávame sa tu s tzv. klasovým murivom (opus spicatum), ktoré sa používalo ešte v časoch Rímskej ríše a na našom území je doložené len v niekoľkých prípadoch (napr. Bratislava - Rotunda sv. Mikuláša, Krušovce či románsky predchodca Dómu sv. Mikuláša v Trnave). V Hrnčiarovciach nad Parnou ide navyše o zložitejšiu koncepciu - spolu tu nájdeme nad sebou sedem pásov šikmo uložených tehál, pričom však iba tri vodorovné pásy.
- Východná časť románskej steny je zasa vymurovaná inou, menej využívanou technikou, keď sú tehly uložené v niekoľkých vertikálnych pásoch vedľa seba. Takého prípady sú známe ešte z Dechtíc a Kostolnej pri Dunaji.
- Z románskej stavby bola ešte objavená kamenná hlavica stĺpu (sekundárne zamurovaná), ktorá naznačuje existenciu západnej empory.
- Z ranogotickej etapy sa zachovala prevažná časť hmoty lode a západnej vstavanej veže. Tá niesla pôvodne združené okná v troch úrovniach (na západnej strane dokonca štyroch). V súčasnosti sú tieto okná v exteriéri zamurované.
- V západnej časti lode sa nachádza pôvodná empora zaklenutá krížovou klenbou.
- Polygonálne presbytérium bolo postavené tiež v ranogotickom štýle, ale o niekoľko desaťročí neskôr. Zachovali sa na ňom okná s lomeným oblúkom, v pôvodnom stave však len okno vo východnej stene. Presbytérium je zaklenuté je dvoma poliami rebrovej klenby.
- Stredoveké okná boli zachytené výskumom aj na južnej stene lode.
- Ranogotická stavba bola pôvodne neomietnutá a jej fasády boli upravené podrezávaným škárovaním, ktoré nachádzame na viacerých stavbách v Trnave a okolí cca od polovice 13. storočia.
- Netradičné bolo aj zastropenie lode v prvej ranogotickej etape - loď nemala žiaden strop, kryl ju priamo krov nesúci strešnú krytinu.
- V druhej polovici 16. storočia bolo v nadstavenom murive lode na južnej strane vytvorených 8 kľúčových strielní, potrebných v búrlivom období protitureckých vojen.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v Trnave a okolitých obciach Križovany nad Dudváhom, Ružindol a Cífer-Pác.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave, vzhľadom na prebiehajúci výskum a obnovu. Navštívili sme ho v decembri 2017, dovnútra sme sa nedostali.

Bohoslužby: každý deň v týždni, v nedeľu o 8.00 a 10.30 h. Bližšie informácie na stránke farnosti - http://www.hrnciarovce.sk/farnost.html.

Praktické informácie
Obec Hrnčiarovce nad Parnou leží cca 5 kilometrov juhovýchodne od Trnavy. Kostol stojí v strede obce v areáli cintorína a je voľne prístupný. Kontakt na farský úrad: 033/ 55 48 093.
GPS: 48.343124118, 17.571634054

Literatúra
- Žuffová, J. - Zacharová, D.: Počiatky Kostola sv. Martina v Hrnčiarovciach nad Parnou. In. Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 21/2017, str. 31 - 44.
- Zacharová, D.: Unikátne riešenie zastropenia lode Kostola sv. Martina v Hrnčiarovciach nad Parnou v období ranej gotiky. In. Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 21/2017, str. 45 - 48.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5F05).

Web
- http://www.hrnciarovce.sk/farnost.html
- https://www.youtube.com/watch?v=oYMrW3QBjWQ (video s kostolnými zvonmi)

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu