Partizánske-Šimonovany

Iba múry lode sa zachovali z románskeho kostolíka v Šimonovanoch, časti mesta Partizánske. Po prestavbách v 18. storočí už stredovekú stavbu veľmi nepripomína.

Kostolík zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie tu postavili niekedy v 13. storočí zrejme v rovnakom období ako neďalekú obytnú vežu, ktorú neskôr rozšírili do dnešnej podoby gotického kaštieľa rodu Šimoniovcov.

Išlo o jednoloďovú stavbu zrejme so západnou emporou, na ktorú nadväzovala vstavaná veža, a svätyňou dosiaľ neznámej podoby. Mohlo ísť o polkruhovú apsidu, akú mal napríklad kostolík v neďalekom Krásne, podkovovitú apsidu analogickú kostolíku v Skačanoch či kvadratickú svätyňu, akú má kostolík v Livine.

Niekedy v priebehu 14. alebo 15. storočia bola románska apsida odstránená a nahradená väčším gotickým presbytériom zaklenutým rebrovou klenbou. Nové presbytérium bolo len o niečo málo užšie ako románska loď.

V období reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, ktorým slúžil na začiatku 17. storočia. Katolíckym sa stal opätovne v 18. storočí. Ešte v rokoch 1716 - 1717 bola postavená západná veža a o niečo neskôr aj severná sakristia. V podveží bol vytvorený nový vstup do lode.

Po požiari obce v roku 1743 sa uskutočnila v roku 1750 ďalšia rozsiahla prestavba, ktorá dala stavbe dnešnú podobu. Loď kostola bola predĺžená východným smerom aj s využitím niekoľkometrového úseku gotickej svätyne, pričom bolo vytvorené nové polygonálne presbytérium rovnakej šírky ako románska loď. Celý interiér bol zaklenutý valenou klenbou s výsečami. Z južnej strany bola pripojená kaplnka polygonálneho pôdorysu. V roku 1772 bola vybudovaná tribúna v západnej časti lode.

V roku 1929 sa uskutočnilo statické zabezpečenie objektu a doplnené bolo nové schodisko do veže. Opravy sa realizovali aj v rokoch 1934 a 1940.

Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. V roku 1978 dostal kostol nový krov a v roku 1986 novú fasádu. 

V roku 2013 realizovali architektonicko-historický a umeleckohistorický výskum L. Kürthy a B. Glocková (†). V rámci neho bol okrem iného sondážne zachytený gotický portál na južnej strane lode.

Zo stredovekého obdobia sa okrem hmoty románskej lode a časti gotického presbytéria zachovali časti pôvodného západného portálu (dnes v podveží) a kruhové okno v tvare trojlístka sekundárne umiestnené na západnej stene veže s kružbou. Pod omietkou južnej steny lode sa zachádza gotický portál a minimálne jedno okno (zachytené sondami).

GPS: 48.63326709, 18.390321254

Zdroje:
- Bóna, M. - Lukačka, J.: Kultúrno-historické pamiatky stredného Ponitria. Regionálne združenie obcí stredné Ponitrie, Topoľčany, 2017.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2703).
- http://www.pamiatky.sk/do/do/Details?id=17814
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4522
- http://www.pamiatky.sk/sk/page/vyskumy-2013
- http://simonovany.webnode.sk

esteban