Piešťany
Až do začiatku 19. storočia stál v Piešťanoch, na dnešnej Detvianskej ulici, gotický kostol sv. Štefana zo 14. storočia s dvoma polygonálne zakončenými svätyňami v tvare písmena V, pričom celá stavba tak pripomína v pôdoryse písmeno Y.
Objekt, zvaný Starý kláštor, patril zrejme rádu johanitov, ktorí sa na tomto mieste usadili možno už v 12. storočí. Archeologický výskum dokázal, že sa tu pochovávalo už v 11. storočí, nenašiel sa však dôkaz existencie samotného kláštora.
Niekedy v rokoch 1330 - 1360 si johaniti postavili reprezentatívnu stavbu s kamennými základmi a tehlovým murivom. Na architektonické detaily (konzoly a rebrá klenieb, ostenia okien a pod.) použili pieskovec. Dispozícia stavby s dvoma samostatnými svätyňami, napojenými na loď pod uhlom cca 45 - 55 stupňov má na Slovensku obdobu iba v Zborove pri Bardejove.
Písomné pramene opisujú už v roku 1560 kostol ako opustený, poškodili ho aj počas protihabsburských povstaní. Jeho osud sa však začal napĺňať až začiatkom 19. storočia. V roku 1802 pri požiari mesta stavba vyhorela a v roku 1813 ju ešte viac poškodila veľká povodeň. Keďže v si meste v tomto období postavili nový farský chrám, starý kostol začal pustnúť a ľudia jeho múry rozoberali na stavebný materiál. Príležitosti sa chytili aj Medňanskí, ktorí tehly z neho využili pri stavbe svojho kaštieľa v Rakoviciach. Dnes z neho zostala stáť iba časť svätyne.
Zachovali sa aj niektoré kamenárske detaily. Ide napríklad o dva svorníky klenby, jeden s reliéfom hlavy Krista, druhý zdobí rastlinný motív. Nájdeme ich osadené do stĺpikov brány farského úradu v Piešťanoch. Ešte vyššiu umeleckú hodnotu má kamenný reliéf zobrazujúci kráľa Ľudovíta I. Veľkého sediaceho na lavici s dvoma anjelmi po stranách. Jeden drží erb so znakom Uhorska, druhý kráľovskú korunu. Pôvodne zdobil výklenok vo svätyni, zrejme pastofórium. Z kostola ho odniesli po povodni v roku 1813 a v roku 1905 ho Dionýz Medňanský daroval Národnému múzeu v Budapešti, kde je dodnes.
Kópie oboch svorníkov i spomínaného reliéfu, spolu s ďalšími kamennými článkami zo stavby, sú vystavené v expozícii Balneologického múzea v Piešťanoch na Beethovenovej ulici.
Archeologický výskum sa tu realizoval v rokoch 1932, 1981 - 82, 1991 - 94 a v roku 2004. Okrem viacerých hrobov a častí kamenných detailov boli odkryté aj základy mladšej prístavby kostola na západnej strane.
GPS: 48.605368728, 17.824518085
Zdroje:
- Čelko, E.: Torzo sakrálnej architektúry v Piešťanoch. In: Pútnik svätovojtešský, kalendár na rok 1989. Spolok sv. Vojtecha, Trnava, str. 81 - 86.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Krupa,V. - Klčo, M.: Národná kultúrna pamiatka Starý kláštor v Piešťanoch. Informačná tabuľa pri zrúcanine.
- www.pic.piestany.sk
esteban
