Gerlachov
Ešte po druhej svetovej vojne stál v dedinke Gerlachov neďaleko Popradu ranogotický kostol (Povýšenia) sv. Kríža, pôvodne sv. Martina. Kvôli narušenej statike ho zbúrali a dodnes sa z neho zachovala iba veža.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1326, kostol však postavili zrejme niekedy na prelome 13. a 14. storočia ako typickú jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a predstavanou západnou vežou.
Išlo o stredne veľký chrám, ktorého loď s presbytériom dosahovali dĺžku približne 18 m a šírku 9 m (loď). Hlavný vstup sa nachádzal na tradičnej južnej strane lode a mal podobu jednoduchého ústupkového portálu s lomeným oblúkom. Možno predpokladať, že kvadratické presbytérium bolo zaklenuté jedným poľom krížovej rebrovej klenby.
V písomných prameňoch sa gerlachovská farnosť a samotný kostol objavuje až v súpise pápežských desiatkov pre Spiš z roku 1520.
Počas reformácie prešiel do rúk evanjelikom, ktorí ho využívali do roku 1675, kedy im ho odobrali. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1700 ho mali postaviť templári z kláštora v neďalekej Štôle, kde však tento rád nikdy nepôsobil (doložení sú však benediktíni). V tejto vizitácii, i v ďalšej z roku 1712, je opisovaný veľmi zlý stav objektu s poničenými a znesvätenými oltármi.
Na rozdiel od väčšiny spišských chrámov nebol v neskoršom období zaklenutý a až do svojho zániku mal v lodi rovný drevený strop. V prvej tretine 20. storočia bola stavba už v zlom stave s doskovým stropom úplne prehnitým.
Cirkevný historik Jozef Špirko jeho stav opísal nasledovne: „...filiálny gerlachovský kostolík je na Spiši najbiednejší... Priamo zakončené gotické sanktuárium a dosková povala lode sú už tak poškodené, že by ich nezachránil už azda ani rýchly zákrok. Škoda veru, že skaza až tak pokročila.“ Pod zlý stav objektu sa podpísal do značnej miery aj dlhodobo nízky počet katolíkov žijúcich v obci.
V tomto období mal objekt stále podobu jednolodia s kvadratickou svätyňou a západnou vežou, ku ktorej sa zo západnej strany pripájala mladšia prístavba pred vstupom do podvežia otvorená smerom na juh a sever, ktorá býva datovaná do 15. storočia. S podobným riešením sa stretávame pri minoritskom kláštornom chráme v Levoči. Juhovýchodné nárožie svätyne spevňoval oporný pilier.
Gotickú podobu si zachoval južný vstup do lode, okná už boli mladšie so segmentovým záklenkom. Zaujímavým prvkom bol aj murovaný východný štít lode, ktorý čnel niekoľko desiatok cm nad šindĺovú strechu (podobne bol riešený aj západný štít lode).
V roku 1931 farský úrad v Batizovciach požiadal štátne orgány o finančné prostriedky potrebné na nevyhnutné opravy chátrajúceho gerlachovského kostola. Tie sa však nepodarilo zabezpečiť, a preto v roku 1939 podal okresný úrad v Poprade návrh na zbúranie objektu. Ministerstvo školstva a národnej osvety trvalo na zachovaní kostolíka, biskupský úrad žiadal štát buď o poskytnutie financíií na opravu alebo o povolenie zbúrať stavbu.
V roku 1947 boli náklady na renováciu vyčíslené sumou 250 000 Kčs. Kresba kostola datovaná do roku 1949 zachytáva presbytérium už bez zastrešenia a s čiastočne rozpadnutými obvodovými múrmi.
K potrebnej oprave chrámu ale nedošlo a naopak, v roku 1953 bola zbúraná loď, presbytérium a sakristia chrámu. Zachovaná bola aspoň veža, aj tá však bola v zlom stave a reálne hrozilo jej zrútenie.
V tejto situácii napokon miestne úrady povolili jej opravu formou brigád veriacich. Rozpočet prác zahŕňajúci opravu zastrešenia veže, vrátane výmeny dreveného krovu, výmenu zvonovej stolice a namaľovanie fasád bol vyčíslený vo výške 14 000 Kčs. Realizované boli v roku 1955.
V rokoch 2009 a 2012 sa tu realizoval v dvoch etapách georadarový prieskum (spoločnosť Terra), ktorý zachytil priebeh obvodového muriva zbúranej lode, presbytéria a severnej sakristie, ako aj časti ohradného múru severne od kostolíka (južná časť bol odstránená pri budovaní komunikácie vedúcej v blízkosti zvyšku kostolíka).
Murivo chrámu bolo široké 90 - 100 cm a miestami sa nachádza len cca 10 cm pod povrchom. Preukázala sa tiež prítomnosť základov murovanej oltárnej menzy v presbytériu. Vyobrazenia ešte stojacej stavby dokladajú aj existenciu oporného piliera na juhovýchodnom nároží. Zatiaľ poslednou obnovou fasád prešiel objekt v roku 2012.
Na južnej strane veže, v ktorej visí zvon z roku 1525, sa nachádza pôvodné úzke strielňové okienko. Nad pôvodným vstupom z podvežia do lode sa nachádza ďalší vstup, ktorý viedol z prvého podlažia veže podľa všetkého na západnú tribúnu.
Zvyšok kostola nemá status národnej kultúrnej pamiatky. Lokalita stále umožňuje prípadnú prezentáciu pôdorysu zaniknutej lode a svätyne.
Český tvorca papierových vystrihovačiek Tomáš Hrebík aj s naším prispením vytvoril model kostola v mierke 1:120.
GPS: 49.097686142, 20.207623243
Zdroje:
- Kollárová, Z. - Erdődi, J.: Gerlachov a Tatranská Polianka: dejiny a súčasnosť obcí pod Vysokými Tatrami. Obec Gerlachov, 2013.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Soják, M.: Maľované príbehy z hlbín času v tvorbe Pavla Wawreka. Archeologický ústav SAV, Veda, 2020.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1399 al. 5E89).
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- https://www.facebook.com (fotka kostola pred zbúraním)
- https://vceraadnes.sk
- https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TGP.K_251
- http://terray.sk
- www.obecgerlachov.sk
esteban
25. 5. 2013, upravené 20. 3. 2019 a 9. 8. 2023
Za pomoc a obrazovú dokumentáciu ďakujeme pánovi Pavlovi Povecovi z Gerlachova, Tatranskej galérii v Poprade a facebookovej skupine Slovensko na historických fotografiách.
