Gotická cesta sa bude venovať aj zabudnutému dedičstvu

Rozhovor s Davidom Raškom, architektom venujúcim sa obnove pamiatok a pamiatkovým výskumom, členom združenia Gotická cesta.

Letná turistická sezóna sa začala. Čo všetko ste tento rok pripravili na Gotickej ceste pre návštevníkov?
- Náš klasický koncept sprístupnenia a prezentácie sakrálneho dedičstva Gemera a Malohontu pod značkou Gotická cesta otvorená prehodnocujeme z dôvodu, že kostoly európskeho dedičstva, teda súbor najvýznamnejších európsky významných stredovekých kostolov nášho regiónu má už druhý rok zabezpečených sprievodcov počas celej letnej sezóny. Ide tento rok konkrétne o jedenásť kostolov, keďže Rimavská Baňa je uzavretá z dôvodu prebiehajúcej pamiatkovej obnovy.
Náš nový koncept sa volá Zabudnuté dedičstvo. Poukazuje na naozaj zabudnuté či priamo zanikajúce historické lokality, často bez pamiatkovej ochrany, poloopustené, či úplne opustené objekty v zlom technickom stave. Tento rok smerujeme do okrajových oblastí okresu Rimavská Sobota. Predstavíme vám príbeh pamiatok, ktoré boli niekedy centrom života, avšak so zmenšujúcou sa, či úplne absentujúcou miestnou komunitou sa stráca ich význam a upadajú do zabudnutia. S tým zanikajú pamiatkové hodnoty. Pri putovaní regiónom vám ukážeme rôzne stupne degradácie stavebného dedičstva a pokúsime sa priblížiť ich históriu aj optikou miestnych obyvateľov. Keďže pôjde aj o kostoly, ktoré výrazné technické problémy a verejnosti sú prakticky úplne neprístupné, prístup do interiérov bude podmienený podpisom o vstupe na vlastné riziko.
Verejnosť sa môže tešiť na tieto stavby a možno aj niektoré ďalšie:
– Drienčany, klasicistický kostol Evanjelickej cirkvi a. v. umiestnený do staršieho opevneného areálu,
– Hostišovce, barokový kostol Evanjelickej cirkvi a. v.,
– Brádno, barokový kostol Evanjelickej cirkvi a. v.,
– Zacharovce, stredoveký kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi,
– Kesovce, kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi z 19. storočia, dnes torzálna architektúra.
Tak ako každý rok, vypravíme aj dva autobusy – jeden z Rožňavy a druhý z Rimavskej Soboty, spustenie rezervácie miest budeme komunikovať samostatne. V najzničenejšom z kostolov, ktorý je dnes torzálnou architektúrou, bude program doplnený o výtvarnú site-specific inštaláciu. Na živú kultúru v podobe koncertu šansoniérky Lucie Bujnovej sa môžete tešiť v Drienčanoch. Počas podujatia môžu návštevníci ako každý rok prispieť na údržbu či obnovu týchto pamiatok.

Každý rok podporujete projekty obnov kostolov na Gotickej ceste. Čo sa podarilo urobiť za uplynulých 12 mesiacov?
- Jedným zo spôsobov, ako podporujeme obnovu sakrálneho dedičstva Gemera a Malohontu, je náš dlhoročný projekt Vlastník v núdzi – pamiatka v ohrození. Vďaka 2 % z dane fyzických osôb od našich priaznivcov sme schopní prispievať vlastníkom pamiatok, žiadateľom o dotáciu pri obnovách financovaných z Ministerstva kultúry SR na povinnú 5 % spoluúčasť. Ide o pomerne malé sumy, ale pre málo solventné cirkevné zbory a farnosti na Gemeri sú to často ťažko dosiahnuteľné financie. Okrem toho vlastníkom pomáhame s písaním projektov a ďalšou administratívou ohľadom ich čerpania. Finančne nám už dlhoročne pomáha Stredoeurópska nadácia (CEF), ktorá pravidelne dokladá zhruba rovnakú čiastku, ako na projekt venujeme my.
V roku 2023 sme v tomto projekte pomohli sumou 3 050 €, z toho Gotická cesta prispela 1 525 €. Táto suma bola rozdelená štyrom pamiatkam: išlo o reštaurovaniu barokového mortuária z roku 1790 z evanjelického kostola v Nižnom Skálniku, zastrešeniu stredovekého pútnického Kostola sv. Márie Magdalény v Rakovnici s peknou šindľovou krytinou na miesto nevhodného plechu, pamiatkový architektonicko-historický výskum stredovekého reformovaného kostola v Silickej Brezovej, ktorý predchádza jeho pamiatkovej obnove, a ďalšiu etapu reštaurovania výmaľby lode evanjelického kostola v Kameňanoch, čím je interiér tohto významného stredovekého kostola prakticky celý zreštaurovaný.

Na akých nových projektoch aktuálne pracujete?
- Nasledujúci rok plánujeme vďaka súkromnému sponzorovi pamiatkové obnovy podstatne väčšieho rozsahu. Z nich sa tento rok rozbehlo reštaurovanie lode stredovekého kostola Všetkých svätých v Henckovciach pod vedením reštaurátora Petra Mlícha, ktoré už v začiatkoch prinieslo veľmi zaujímavé objavy. Tým by mohla byť komplexná obnova tohto roky nevyužívaného ranogotického kostola dokončená. Kostol bude slúžiť na muzeálne a v prípade záujmu obce na kultúrne účel. O podrobnostiach ďalších pamiatkových obnov, ktoré budú v budúcom roku nasledovať, budeme informovať, keď sa tieto projekty posunú do realizácie.

Pred dvoma rokmi získali aj vďaka OZ Gotická cesta stredoveké nástenné maľby v 12 kostoloch značku Európske dedičstvo. Čo to prinieslo vám a tiež samotným kostolom a ich vlastníkom?
- Okrem spomínanej dostupnosti pre návštevníkov kostolov je to rozšírenie povedomia širokej verejnosti o existencii tých skvostov. Fakt, že bežní ľudia v regióne v dnešnej dobe majú povedomie o tom, že ich kraj je výnimočný stredovekom, pamiatkami či kostolmi, je prvým predpokladom ich zachovania do budúcnosti. Údržba mnohých gemerských kostolov, teraz hovorím najmä o tých menej známych pamiatkach, časti záleží na nadšení obetavosti a zodpovednosti jednotlivcov, ktorí si tieto miesta zobrali bod svoje ochranné krídla. Každá stavba potrebuje pozornosť a aj málo pozornosti môže zabezpečiť prežitie pamiatky. Okrem efektu v tejto „mikromierke“ je to záujem zo strany žúp, ktoré sa finančne podieľajú na platení sprievodcov, za čo im veľmi ďakujeme. V neposlednom rade je to istá prestíž tejto značky, ktorá sa zatiaľ len kreuje, ale vôbec informácia o celoeurópskom význame týchto dvanástich, často nenápadných a mierkou pomerne malých stavieb im prináša určitý cveng.

Na záver osobnejšia otázka. ktorý z kostolov Gotickej cesty je ti najbližší a prečo?
- Dlhodobo ma najviac oslovujú dva kostoly, a to lokality Kameňany a Rybník. Oba tieto kostoly boli donedávna vo veľmi zlom stave a zároveň skrývali neuveriteľne dobre dochované autentické interiéry, také časové kapsuly, ako sa dnes hovorí. Kameňany sa dostali na zoznam európskeho dedičstva, prechádzajú postupnou obnovou a reštaurovaním čo je zásluhou neúnavného tímu reštaurátorov Petra Koreňa a Juraja Gregoreka, a tiež vďaka p. farárovi Bojnovi, ktorý má k pamiatkam príkladný vzťah.
V prípade Rybníka, ktorý je mierkou menší a nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí mimo zástavby obce, je príbeh trocha iný. Tento kostol je už roky nevyužívaný a jeho stav bol pred obnovou dezolátny. Prvotný impulz na jeho obnovu vyvinuli dvaja evanjelickí farári Tibor Molnár a Ondrej Majling. K nim sa pripojil sa architekt Róbert Erdélyi a reštaurátor Michal Pleidel, ktorí tu odviedli kus dobrej roboty. Tento rok prebiehalo reštaurovanie freskovej výmaľby kostola a jeho mimoriadne zaujímavý barokový mobiliár bol z kostola dočasne deponovaný. Zdá sa, že oba tieto príbehy majú šťastný koniec.

Ďakujeme za rozhovor.

esteban
7. 7. 2024