Košice - františkánsky kostol
Dejiny františkánskeho kostola v Košiciach siahajú až do 14. storočia, veľkú časť jeho stredovekej podoby však zmazala baroková prestavba v 18. storočí.
Františkáni začali svoj chrám zasvätený sv. Mikulášovi budovať zrejme v 30. rokoch 14. storočia s podporou pánov z Perína. Z roku 1397 sa zachovala zmienka o kazateľovi zo sv. Mikuláša a v roku 1401 sa košický kláštor uvádza v súpise frantškánskych kláštorov Bartholomeia Pisaniho.
Kostol postavili ako pomerne veľkú, reprezentatívnu jednoloďovú stavbu s dlhým polygonálnym presbytériom. Vežu umiestnili na severnej strane, podobne ako aj kláštorné budovy.
Začiatkom 15. storočia zaklenuli loď (na dvojlodie) i presbytérium neskorogotickými klenbami ovplyvnené viedenskou gotikou majstra Michala. Chrám dostal aj bohatú sochársku a kamenársku výzdobu z produkcie stavebnej dielne pracujúcej na košickom dóme.
Už krátko po vystúpení Martina Luthera sa do Košíc dostali myšlienky reformácie, ktorej šírenie viedlo v roku 1551 k odchodu františkánov z mesta. V roku 1554 sa ešte vrátili, ale po veľkom požiari v roku 1556, ktorý zasiahol aj ich kláštor, odchádzajú z Košíc definitívne.
Opustenú a poškodenú stavbu prevzala armáda. Cisár Rudolf II. povolil v roku 1578 zastrešenie kláštora. Jeho priestory slúžili ako vojenská ubytovňa a loď kostola sa zmenila na sklad zbraní. Sakrálnu funkciu si zachovalo iba presbytérium.
Po roku 1603 (uvádza sa aj rok 1650) získala Jágerská kapitula, taktiež presídlená kvôli tureckej expanzii, do užívania presbytérium kostola, sakristiu a vežu. Svätyňa bola od lode oddelená múrom a zasvätená Blahoslavenej Panne Márii.
V roku 1651 neskôr sa do Košíc vracajú františkáni, ktorí zo začiatku využívali na liturgické účely Kaplnku sv. Antona Paduánskeho medzi refektóriom kláštora a svätyňou kostola. V roku 1655 získali mnísi loď kostola a v roku 1671 aj presbytérium.
Po obsadení Košíc oddielmi Imricha Thökölyho v roku 1682 na krátky čas františkáni opäť odišli z mesta a do svätyne ich kostola sa vrátila Jágerská kapitula. Po návrate do Košíc františkáni znova využívali Kaplnku sv. Antona. V roku 1687 už mnísi vlastili kostol i kláštor.
V 18. storočí sa začalo s rozsiahlymi prestavbami kostola. V roku 1720 dostala loď novú, nižšie položenú klenbu s maliarskou výzdobou. Kostol dostal aj nové fasády. Po veľkej prestavbe kláštora v roku 1763 došlo o rok neskôr aj k zmene patrocínia kláštorného chrámu na sv. Antona Paduánskeho. V roku 1778 bolo v barokovom štýle renovované priečelie kostola.
Z obnoveného kláštora sa františkáni netešili dlho, už v roku 1779 ho postihol požiar a v roku 1788, po dekréte cisára Jozefa II. rušiaceho kontemplatívne mníšske rády, františkáni odišli z Košíc.
Po založení košického biskupstva bol v roku 1806 v kostole a kláštore zriadený kňažský seminár. Počas napoleonských vojen využívala objekty armáda ako sklad. Armáda opustila kláštor v roku 1815. Následne, v roku 1819, cirkev začala s opravou chrámu i kláštorných budov, keďže tu vznikol kňažský seminár Karola Boromejského.
V rokoch 1862 - 63 bola realizovaná maliarska výzdoba interiéru. V čase, keď bol Dóm sv. Alžbety opravovaný, pôvodne františkánsky kostol slúžil ako košický farský chrám. Obnovou prešiel objekt aj v roku 1900.
Kňažský seminár fungoval až do roku 1950, kedy bol v rámci komunistických represií proti katolíckej cirkvi zrušený. Cirkvi sa kláštorné budovy vrátili až v roku 1992, pričom došlo k obnoveniu seminára. Oprava chrámu sa realizovala v roku 1998. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol (aj kláštor) od roku 1963.
Stredoveký pôvod stavby dokladá predovšetkým zachovaná a prezentovaná horná časť západného vstupného portálu s bohatou reliéfnou výzdobou blízka severnému portálu košického dómu.
Takisto aj neskorogotická klenba presbytéria a trojité sedílie s bohatou kružbovou výzdobou v južnej stene presbytéria. Nad barokovou klenbou lode v podkrovnom priestore sa zachovali zväzkové prípory pôvodnej neskorogotickej klenby. Všetky tieto prvky sú datované do obdobia prvej štvrtiny 15. storočia.
GPS: 48.724119517, 21.256962419
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- https://ksap.sk/historia
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=18562
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_svateho_Antona_Paduanskeho (Košice)
- Maureryová, M.: Baroková umelecká výzdoba františkánskeho kostola v Košiciach. Bakalárska diplomová práca, FF MU v Brne, nedatované. Dostupné v elektronickej podobe - https://is.muni.cz/th/hfo1y/Barokova_vyzdoba_Frantiskanskeho...
- https://www.keturist.sk/info/kam-za-pamiatkami/kostol-sv-antona-paduansk...
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5314).
esteban
26. 2. 2023, upravené 21. 9. 2023
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
