Paludza

Až do 70. rokov minulého storočia stála v dnes už zaniknutej obci Paludza ruina ranogotického Kostola Najsvätejšej Trojice z konca 13. storočia. Osudným sa mu stalo vybudovanie priehrady Liptovská Mara, ktorej vody ho zatopili spolu s celou obcou.

Kostol dali postaviť miestni zemiania v období rokov 1280-1300. Išlo o typickú ranogotickú stavbu v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby. Najstaršia písomná zmienka o stavbe je z roku 1397.

Na prelome 14. a 15. storočia bol kostol výrazne upravovaný. V rámci prestavby pristavali severnú sakristiu. V 18. storočí postavili západnú vežu (uvádza sa rok 1767) a upravili fasády v barokovom štýle. V roku 1791 chrám vyhorel, podarilo sa ho však opraviť.

V prvej polovici 19. storočia mal už status filiálneho kostola farnosti v neďalekom Svätom Kríži. V tej dobe bol už v zlom stave. Ten sa naplno prejavil okolo roku 1850, keď sa po večernej sv. omši už po odchode veriacich zrútil nosný trám stropu lode. Samotný strop sa potom definitívne zrútil po ďalšom požiari na konci 19. storočia. Opustený kostol sa premenil na ruinu.

Kostol na svojich cestách po Liptove zdokumentoval známy maďarský pamiatkar a rodák z Bardejova Viktor Miškovský (Myskovszky). Našiel ho už v stave poloruiny bez zastrešenia a klenieb lode a presbytéria. 

Rozmery stavby uvádza ako 8 m x 7 m v prípade svätyne a 9 m x 9 m pri lodi. Sakristia bola dlhá 4 m a mala byť vo veľmi zlom stave pred zrútením. Zachovaný bol ešte gotický portál, pastofórium i okná s kružbami. Na stenách bolo vidieť zvyšky nástenných malieb. Miškovský pri svojej návšteve vytvoril aj kresbu rozpadajúceho sa kostola.

V archíve Pamiatkového úradu SR sa nachádza fotodokumentácia ruiny z 50. rokov minulého storočia zachytávajúca už polozrútenú severnú sakristiu, z ktorej sa zachovali len časti východného a západného múru.

Pri zvažovaní o záchrane kultúrne a historicky významných objektov z územia, ktoré malo byť zatopené, sa ruina paludzkého kostola nedostala na zoznam pamiatok, ktoré mali byť zachránené. Bola zaradená do skupiny objektov, ktoré po "podrobnom a komplexnom zdokumentovaní" zanikli. 

Osud kostola sa tak naplnil v rokoch 1975 - 76, kedy bola priehrada napustená a jej vody zaplavili aj obec Paludza. 

Z vnútorného zariadenia sa zachovala polkruhová horná časť neskorogotického oltáru zdobená zriedkavou maľbou Boha-Otca držiaceho telo ukrižovaného Krista (tzv. motív Not Gottes) datovaný do obdobia okolo roku 1520, ktorý sa nachádza v Maďarskej národnej galérii.

GPS: cca 49.091363298, 19.544892311

Zdroje:
- Vítek, P.: Zaniknuté kostoly v Liptove. Nepublikovaný materiál, 2010.
- Houdek, I.: Z histórie kostolov a iných staviteľských pamiatok Liptova. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Roč. XXI (1927), str. 58 - 79.
Myskovszky, V.: Liptómegye középkori építészeti műemlékei. Archaeologiai Közlemények, roč. 1877, č.11 (2). str. 9 - 65. Dostupné v elektronickej podobe na http://real.mtak.hu/79733/1/77_ARCHKOZL_11.pdf.
- Puškár, I.: Vývoj názorov na dokumentovanie a záchranu pamiatok v oblasti vodného diela Liptovská Mara. In: Monumentorum tutela č. 12, Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, Obzor, Bratislava 1987, str. 7 - 23.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Obzor, Bratislava 1968.
- Szakács, B. Zs.: A Fájdalmas Szentháromság (Notgottes) ábrázolásai a középkori Magyarországon. In: Ars Hungarica XXX (2002), 5 - 24. Dostupné v elektronickej podobe na www.academia.edu/10249450/A_F%C3%A1jdalmas_Szenth....

esteban
18. 5. 2022

Titulné foto: N: 2206_1_1, Zelms, 1953, Archív Pamiatkového úradu SR (orezané)

Za podklady a pomoc ďakujeme pani Lenke Višváderovej z Archívu Pamiatkového úradu SR.