Velehrad - Cyrilka (ČR)

Všetky fotky (12)

Až do druhej polovice 13. storočia siaha pôvod dnešného Kostola Zjavenia Pána vo Velehrade, zvaného aj Cyrilka. Ranogotická stavba mala zložitý osud, ale dnes už má opäť dôstojné využitie.

Kostolík vybudovali cisterciti na severnom okraji svojho kláštorného areálu pre potreby laických veriacich niekedy v druhej polovici 13. storočia. Neveľkú ranogotickú stavbu "vsadili" do existujúcej murovanej ohrady areálu (základy odstráneného úseku kamenného múru boli odkryté pri výskume v interiéri kostolíka).

Chrám mal podobu jednolodia s polygonálnou svätyňou a zasvätený bol Telu Pánovmu (Corporis Christi), pričom tento sviatok bol pre celú cirkev schválený pápežom Urbanom IV. v roku 1264. Nie je vylúčené, že kostolík vznikol už krátko po tomto roku.

Pri útoku husitov na velehradský kláštor v roku 1421 bol podľa všetkého výrazne poškodený aj Kostol Tela Pána. Nasvedčuje tomu odkrytie kamenných článkov z ranogotického portálu zamurovaných v severnej stene lode. Tie podľa odborníkov mohli pochádzať z pôvodného západného portálu do kostolíka, čo naznačuje, že došlo k výraznému poškodeniu západnej a severnej steny. Miera poškodenia v prípade severej steny viedla až k nutnosti ju nanovo postaviť aj s využitím článkov (poškodeného?) západného portálu.

Najneskôr v 17. storočí začal kostolík slúžiť ako farský chrám. Túto úlohu prestal plniť v roku 1784, keď bol kláštor cistercitov zrušený a ich kostol, pôvodne románska bazilika, sa stal farským. Kostolík prišiel prakticky o všetko vnútorné zariadenie, vrátane organu, a stal sacintorínskou kaplnkou. Túto funkciu plnil až do roku 1832, kedy bol vo Velehrade zriadený nový cintorín na inom mieste. Ešte predtým, v roku 1828, vážne poškodilo strechu objektu silné krupobitie, pričom k jej oprave už nedošlo.

Od roku 1833 sa kostolík a starý cintorín pri ňom stali majetkom c. k. správy komorných statkov. Stavba ďalej chátrala, až došlo k preboreniu stropu. V roku 1837 sa pozemok aj s Cyrilkou stali súkromným majetkom baróna Sinu. Ten začal objekt využívať ako sklad a istý čas tam bol uložený dokonca aj pušný prach.

V roku 1856 postúpil barón Sina Cyrilku olomouckému arcibiskupovi, pričom v tej dobe už bola živá cyrilo-metodská tradícia a panovalo všeobecné presvedčenie, že kostolík postavili ešte v čase Veľkej Moravy. Vďaka tomu sa dočkal obnovy pri príležitosti osláv milénia príchodu vierozvestcov na Moravu. Pri nej boli odstránené barokové prvky a celá stavba bola regotizovaná v dobovom duchu.

V jubilejnom roku 1863 získala Cyrilka nové patrocínium - Zjavenia Pána a začala sa využívať počas veľkých pútí, ktoré sa vo Velehrade konali. Význam kaplnky ešte vzrástol, keď v nej boli v roku 1881 uložené relikvie sv. Cyrila.

Nástup komunistov k moci v roku 1948 znamenal veľké zmeny aj vo Velehrade. Priniesol síce opravu zastrešenia a fasády kaplnky v roku 1951, ale od 70. rokov aj chátranie bez využitia.

Situácia sa začala zlepšovať po roku 1989, ale trvalo ďalších takmer 20 rokov, aby bola Cyrilka vyhlásená za národnú kulturnu pamiatku. K obnove objektu došlo až v rokoch 2012 - 2013. V rámci nej sa uskutočnil aj komplexný výskum, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj Cyrilky. V súčasnosti sa využíva ako priestor na výstavy a tvorí súčasť prehliadok po pamiatkach Velehradu.

GPS: 49.104102653, 17.396765828

Zdroje:
- Hudec, P. (ed.): Cyrilka v proměnách času, sborník. Matice velehradská, Velehrad 2013.
- Vrla, R. - Schenk, Z. - Mikulík, J.: Kaple zvaná Cyrilka na Velehradě. Nové poznatky k její stavební historii.  Dostupné v elektronickej podobe - https://www.academia.edu.
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Kostel_Zjeveni_Pane
- http://www.velehrad-iop.cz/dokument/Historie-Cyrilky-165/

esteban