Kameničná-Balvany

Ešte začiatkom 60. rokov minulého storočia sa neďaleko obce Kameničná nachádzala zachovalá poloha so zvyškami románskeho kostolíka. Pieskovú dunu, na ktorej sa stavba nachádzala, však miestni obyvatelia odťažili na stavebný materiál.

Pôvodná osada Balvany sa v písomných prameňoch spomína v roku 1229 ako villa Zakalus. Vznikla neďaleko Váhu na mieste, ktoré bolo osídlené už v minulosti a zrejme aj v dobe rímskej. Niekoľko sto metrov dlhá piesková duna prevyšovala okolitú rovinu riečnej nivy o 5 až 6 metrov, čo zaručovalo ochranu pred častými povodňami.

Kostolík zasvätený sv. Jurajovi sa prvýkrát spomína v roku 1268, čo umožňuje predpokladať, že bol postavený v románskom štýle. Niektoré zdroje vznik stavby datujú už do 12. storočia. Stavebným materiálom bol kameň, vrátane obrovských balvanov. Objekt mal mať podobu jednoloďovej stavby s polkruhovou apsidou.

Pri prácach a prieskume lokality v 19. a 20. storočí sa našiel stavebný materiál aj z rímskych stavieb, vrátane opracovaného kameňa s rímskym nápisom, ktorý bol zrejme votívnou tabuľou venovanou bohu Jupiterovi (dnes v zbierkach Podunajského múzea v Komárne). To viedlo niektorých bádateľov k vysloveniu hypotézy, že kostolík postavili na mieste staršej rímskej stavby. Iní odborníci zastávajú názor, že na miesto sa kameň dostal ako stavebný materiál z nie tak vzdialeného Komárna (rímskeho Brigetia).

Balvany sa v 16. storočí rozvinuli dokonca na úroveň mestečka, ale osudným sa mu stali turecké výboje, počas ktorých boli úplne zničené. V roku 1669 sa tu spomína už len pustatina.

Začiatkom 19. storočia stála na tomto mieste budova župného správcu, ktorá mala byť postavená s využitím muriva starších objektov. Pri kopaní základov sa navyše mali objaviť základy stavby z obrovských balvanov.

Na staršie kamenné murivo mali naraziť aj nemeckí vojaci, ktorí tam počas záverečných bojov druhej svetovej vojny kopali obranné priekopy. Murivo malo polygonálny tvar a mohlo ísť o ohradný múr alebo pevnôstku.

Začiatkom 60. rokov minulého storočia začali miestni obyvatelia na lokalite ťažiť piesok ako stavebný materiál. Hrozba zániku zaujímavej archeologickej lokality viedla k jej vyhláseniu za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963. Ani to však nezabránilo jej takmer úplnému odťaženiu po veľkej povodni v roku 1965.

V súčasnosti je lokalita, znížená o 3 - 4 metre, využívaná sčasti ako miestny cintorín. Na mieste by sa ešte mal nachádzať veľký opracovaný kameň, možno náhrobný.

GPS: 47.826058429, 18.020934105

Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Szabó, B.  - Toma, T.: Kameničná. Pozoruhodosti (ed. Malá vlastivedná knižnica č. 102). Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Obec Kameničná 1997.
- Točík, A.: Archeologické prieskumy v roku 1979. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1979. AÚ SAV Nitra 1980, str. 211-212 (odtiaľ je prevzatý nákres lokality).
- Szénássy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. I. zväzok, kraj Nitra. Vydavateľstvo KT, Komárno 2005.

esteban

Za informácie ďakujeme Pavlovi Paterkovi z KPÚ v Nitre.