Demandice

Stredoveký pôvod Kostola sv. Michala v Demandiciach dnes pripomína už len jeho dominantná poloha a gotický portál s oknom na južnej strane lode. Súčasnú podobu dostal počas barokových prestavb v 18. storočí.

Gotický kostol tu postavili zrejme niekedy v druhej polovici 14. storočia, pričom jeho staviteľom mohol byť vlastník obce Ladislav Deméndi, ktorý v uvedenom období zastával viaceré vysoké cirkevné funkcie a mal blízko ku kráľovskému dvoru. Existencia farnosti v Demandiciach sa spomína v roku 1397.

Chrám mal podobu bezvežového jednolodia s presbytériom neznámeho pôdorysu. Loď mala vonkajšie rozmery 10,5 x 9 m, pričom múry boli hrubé cca 85 - 90 cm. Stavebným materiálom bol lomový kameň, pričom nárožia boli armované opracovanými pieskovcovými kvádrami.

Vzhľadom na postaveniu staviteľa sa na jeho stavbe mohli podieľať majstri pracujúci pre kráľovský dvor. Podkladom pre túto hypotézu je aj južné okno lode, ktorého obdĺžnikový tvar je veľmi netradičný pre sakrálne stavby, ale stretávame sa s ním v tomto období na kráľovských hradoch a zámkoch.

V západnej časti lode sa nachádzala empora, ktorú osvetľovalo menšie podľa všetkého tiež pravouhlé okno (dnes upravené). Loď bola zrejme prístupná zo západnej strany. Vzhľadom na predpokladanú vyspelosť staviteľov možno predpokladať, že nezachované presbytérium malo polygonálny pôdorys.

Niekedy v 15. storočí sa udiala neskorogotická prestavba, pričom nie je jasné v akom rozsahu. K tejto stavebnej etape by mohol patriť portál na južnej strane lode (nie je však vylúčené, že ide o pôvodný západný vstup do lode), ako aj zvyšky klenby s úzkymi rebrami.

Súčasnú podobu dostal kostolík postupne počas 18. storočia. Po roku 1718 bola postavená západná veža, a v roku 1724 vybudovaná krypta rodiny Grasalkovičovcov. Pred rokom 1731 dostal kostolík novú dlažbu a tiež vnútorné vybavenie.

V tretej štvrtine 18. storočia došlo k zbúraniu gotického presbytéria a sakristie s cieľom zväčšiť kapacitu chrámu. Loď kostola bola preto predĺžená o 5 metrov východným smerom a novo zaklenutá pruskou klenbou. Nové väčšie presbytérium malo stlačený polygonálny záver a zo severnej strany k nemu pripojili sakristiu.

V západnej časti bola drevená tribúna nahradená murovanou. Loď dostala aj dve nové, väčšie okná na južnej strane. Pri tejto stavebnej etape podľa všetkého preniesli gotický portál zo západnej steny lode na južnú. V nadväznosti na rozšírenie kostola bola zrejme aj zvýšená veža.

V roku 1776 si požiar vynútil opravu chrámu, pričom veža dostala typické zastrešenie cibuľovitého tvaru. To vydržalo len do komplexnej obnovy kostola v roku 1867, kedy dostalo súčasnú ihlancovú podobu.

V priebehu 20. storočia bola horšiaca sa statika objektu riešená dostavaním oporných pilierov, ktoré však problémy neodstránili. taktiež bola zbúraná baroková sakristia a nahradená podstatne väčšou. V roku 2004 sa podarilo statické poruchy vyriešiť a preto boli oporné piliere odstránené.

Tieto práce sa uskutočnili v rámci rozsiahlejšej obnovy exteriéru kostola v rokoch 2002 - 2005, pri ktorej bolo odkryté a prezentované obdĺžnikové okno v južnej stene lode. Súčasne sa podarilo objasniť stavebný vývoj objektu, ktorý bol ešte v prvej polovici 20. storočia pokladaný za barokovú stavbu. Kultúrnou pamiatkou sa objekt stal až 27. 2. 2017.

Z gotickej stavby sa tak dodnes zachovala pôvodná loď (severná, západná a južná stena), vrátane armovaných nároží (neprezentovaných). Z detailov ide o profilovaný gotický portál s polkruhovým nadpražím a okno obdĺžnikového tvaru na južnej strane lode.

GPS: 48.126078005, 18.782630229

Zdroje:
- Žažová, H. - Bóna, M.: Kostol sv. Michala v Demandiciach. In: Pamiatky a múzeá roč. 2011, č. 4, str. 10 - 16.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Obzor, Bratislava 1967.
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23870
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5H72).

esteban