Moravany nad Váhom

Už len dominantná poloha nad obcou a orientácia stavby naznačujú, že Kostol sv. Martina v Moravanoch nad Váhom má stredoveký pôvod. Gotickú podobu objektu zmazali neskoršie úpravy v 18. a 19. storočí.

Obec sa v písomných prameňoch spomína prvýkrát až v roku 1348 (uvádza sa aj rok 1395), hoci archeologické nálezy dokladajú významné stredoveké osídlenie na jej území už v priebehu 12. a 13. storočia. Z cirkevného hľadiska patrili Moravany nad Váhom do farnosti v neďalekej Banke.

Kostol v podobe jednolodia s polygonálnym presbytériom rovnakej šírky ako loď postavili v polohe nad obcou (na výbežku sprašovej terasy) niekedy v 14. storočí. Pôvodne mal vstup na južnej strane lode. Západnú predstavanú vežu postavili zrejme o niečo neskôr, ešte v gotickom období, pričom vytvorili vstup z podvežia a pôvodný južný portál zamurovali.

Počas tureckých vojen využili miestni obyvatelia stavbu aj ako útočisko pred tureckými vojskami. Keď však Osmani toto územie ovládli, kostol premenili na svoju mešitu (záznam z roku 1599).

V 17. storočí sa uskutočnila rozsiahla prestavba, vyvolaná možno rozsiahlym poškodením gotickej stavby. Z nej boli využité časti obvodového muriva a veža. Vznikol tak zaklenutý halový priestor, ktorý bol osvetlený trojicou okien na južnej a severnej strane lode. Zo severnej strany bola pripojená sakristia cca štvorcového pôdorysu. Vnútorná dĺžka stavby je 15,8 m a šírka 6,1 m.

V druhej polovici 18. storočia (uvádza sa rok 1757, ale aj obdobie medzi rokmi 1778 - 1788) bola k južnej strane lode pristavaná Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá má pôdorys neveľkého jednolodia s polkruhovou apsidou (so S - J orientáciou). Jej podoba evokuje románske kostolíky, čo viedlo starších autorov k hypotéze, že ide o pôvodný chrám z 13. storočia. Jeho orientácia v severo-južnom smere však nezodpovedala stredovekým zvyklostiam.  V období klasicizmu sa úpravy dotkli polygonálnej nadstavby veže.

Po výstavbe tzv. Dolného kostola v tretej tretine 19. storočia význam pôvodne stredovekej stavby (tzv. Horného kostola) upadol. V 70. rokoch 20. storočia bol už nevyužívaný a opustený. V súvislosti s jeho opravou sa začiatkom 80. rokov uskutočnil archeologický výskum, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj kostola. V roku 1983 vymenili na kostole šindľovú strechu. V súčasnosti už opätovne slúži na liturgické účely (v obmedzenom meradle) v rámci miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Zdroje:
- Ruttkay, A.: Správa o zisťovacom výskume v Moravanoch nad Váhom. In: AVANS 1981, prvá časť, str. 247 - 257.
- Marek, M. (zost.): Moravany nad Váhom: od najstarších čias po dnešok. Obecný úrad Moravany nad Váhom 2009.
- http://moravany.fara.sk/informacie-o-farnosti/horny-kostol-sv-martina/
- https://www.moravany.sk/obec/kulturne-pamiatky/
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5F30).

esteban