Považská Bystrica
Až do roku 1940 stál na okraji centra Považskej Bystrice pôvodne románsko-gotický Kostol Navštívenia Panny Márie z 13. a 14. storočia. Po veľkej prestavbe a rozšírení objektu zostali stáť zo stredovekého kostola už len veža a polygonálne presbytérium.
Kostol postavili na vyvýšenej terase ešte niekedy v prvej polovici 13. storočia ako tehlovú jednoloďovú stavbu so svätyňou nezistenej podoby. V prvej polovici 14. storočia došlo k predĺženiu svätyne, zvýšeniu víťazného oblúka a zaklenutiu tohto priestoru. V tej dobe už západne od kostola stála veža ako samostatný objekt.
Niekedy na prelome 14. a 15. storočia (uvádza sa rok 1409) bola loď predĺžená západným smerom až k spomínanej veži, čoho výsledkom bolo asymetrické napojenie na loď. Sakristia bola predĺžená východným smerom.
Ďalšie úpravy sa realizovali v 17. a 18. storočí, v roku 1791 bol kostol znova posvätený. Obnova objektu sa realizovala aj v roku 1889.
Koncom 30. rokov 20. storočia sa rozhodlo o rozsiahlej prestavbe a rozšírení kostola. Podľa pôvodných plánov prestavby mal byť zbúraný celý stredoveký kostol okrem veže, na zásah pamiatkarov bolo zachované aj presbytérium s rebrovou klenbou.
Priestor pôvodnej lode sa stal severnou bočnou loďou moderného trojlodia, pričom gotická veža bola integrovaná do nového západného priečelia a dopĺňa južnú vyššiu vežu. Zachované bolo aj gotické presbytérium, ktoré sa premenilo na bočnú kaplnku. Loď spolu so severnou a južnou kaplnkou, ako aj severnou sakristiou a ohradný múr kostola boli odstránené.
V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky.
V roku 2004/5 sa realizoval obmedzený výskum, ktorý však dokázal, že prvý kostol tu postavili už v prvej polovici 13. storočia. Pri výskume bolo odkryté staršie tehlové murivo z 13. storočia, čím sa kostola zaradil medzi pôvodne románske stavby. Obmedzenosť výskumu nedovolila upresniť tvar svätyne tejto stavby a avizovaný archeologický výskum v interiéri gotického presbytéria sa nerealizoval.
Stredoveký pôvod dnes pripomína najmä polygonálne presbytérium slúžiaca ako bočná kaplnka. Zachovala sa jej pôvodná klenba a víťazný oblúk, ako aj ostenia gotických okien (kružby v nich pochádzajú až z obdobia obnovy v 50. rokoch minulého storočia. V interiéri svätyne boli objavené zvyšky stredovekých nástenných malieb a konsekračných krížov, datované do 15. storočia. Na severnej stene presbytéria sú v omietke prezentované obdĺžnikové pastofórium s dvoma portálmi (gotickým a renesančným) do sakristie.
V predsieni kostola sú v stene zamurované renesančné náhrobné kamene - epitaf Rafaela Podmanického z roku 1558 a epitafy Žigmunda Balassu a jeho manželky kňažnej Alžbety Zborowskej z čias okolo roku 1620.
GPS: 49.118728383, 18.45020771
Zdroje:
- Paulusová, S.: Prvá etapa výskumu stredovekého jadra Kostola Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici. In: Monumentorum Tutela č. 17, Pamiatkový úrad SR, 2006, str. 9 - 16.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2B25).
- https://historickapb.sk/2017/11/07/kostol-navsti...
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- http://pb.fara.sk/
- https://www.dokostola.sk/kostol/411571-farsky-ko...
esteban
5. 7. 2014, upravené 5. 7. 2024
