Sereď
V roku 1997 objavili pri výkopových prácach pri mestskom úrade v Seredi ľudské kostry a murivá, ktoré patrili zaniknutému stredovekému kostolu. V roku 2005 sa uskutočnil ďalší archeologický výskum na nádvorí, ktorý priniesol objav troch oporných pilierov presbytéria tohto kostola. Po výskume bol jeden z nich pamiatkovo prezentovaný.
Kostol postavili zrejme v 14. storočí, pričom išlo asi o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom s nárožnými opornými piliermi. Zasvätený bol Panne Márii. Toto úpatrocínium sa má spomínať v roku 1400 v súvislosti s kaplnkou na námestí v Seredi. Ako kostol sa spomína objekt v roku 1472 a opäť v roku 1507, kedy už má pozmenené patrocínium Nanebovzatia Panny Márie.
V neskorogotickom období bol kostol rozšírený o dve bočné kaplnky - jedna bola zasvätená sv. Michalovi a druhá sv. Wolfgangovi (tú dal postaviť miestny zemepán Juraj z Kaniže v roku 1505).
Kostol bol zasiahnutý udalosťami reformačného hnutia a v roku 1561 sa uvádza, že je v nedôstojnom stave. Krátko na to vyhorel, ako to spomína vizitácia z roku 1562, ktorá hovorí aj o rozsiahlej obnove objektu.
Možno v súvislosti s touto veľkou prestavbou bolo taktiež zmenené patrocínium na sv. Jána Krstiteľa, ktoré je uvedené vo vizitácii z roku 1634. Kostol mal krátko predtým opäť poškodiť požiar.
Podľa veduty pevnosti Šintava z roku 1666 mal kostol z južnej strany lode pristavanú vežu. V období baroka boli pod kostolom vybudované krypty.
Oheň sa stal napokon kostolu osudným. Keď 2. augusta 1777 znova vyhorel, začalo sa s výstavbou nového, dodnes stojaceho chrámu o pár desiatok metrov ďalej.
Zo starého kostola bolo do novostavby okrem zachovalého vybavenia prenesených niekoľko náhrobných kameňov zo 16. storočia. Starý kostol bol následne zbúraný a na jeho mieste postavili nové budovy (dnešný mestský úrad a múzeum).
K objavu pilierov gotického kostola došlo v súvislosti s úpravami nádvoria. Neďaleko nich bola odkrytá aj stará studňa zrušená v roku 1910. Po výskume bol jeden z pilierov spolu so studňou pamiatkovo upravený a prezentovaný.
GPS: 48.286776797, 17.737847865
Zdroje:
- Petrovič, R. - Matis, J. (zost.): Nález gotického kostola v Seredi. Vydalo OZ Vodný hrad pre Mestské múzeum v Seredi, 2005. Dostupné na internetovej stránke OZ Vodný hrad.
- Archeologický výskum základov stredovekého kostola v Seredi
- Klobučník, M.: Farská obec v období rekatolizácie na národnostne zmiešanom území (obvod Galanta). Trnava, Dobrá Kniha 2004.
esteban