Gregorovce

V roku 2002 zdokumentovali archeológovia Marián Uličný a Peter Harčár základy zaniknutého stredovekého kostola v obci Gregorovce. Na jeho mieste postavili najprv v 18. storočí barokový chrám a v 21. storočí súčasný sakrálny objekt. 

Gregorovce sa v písomných prameňoch objavujú už v roku 1248, kedy patrili do kráľovského panstva s centrom na hrade Šariš. Kráľ Belo IV. si vtedy privlastnil tri štvrtiny desiatku od miestnych farníkov, zvyšok zostal miestnemu farárovi. Táto skutočnosť, naznačuje, že už v tej dobe tu zrejme stál aj kostol. V roku 1278 obec daroval kráľ Petrovi a Alexandrovi, synom Michala z Miškovca. 

Zachytený kostol tu postavili vo vyvýšenej polohe niekedy na prelome 13. a 14. storočia ako jednoloďovú ranogotickú stavbu s kvadratickým presbytériom, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala obdĺžniková sakristia. Táto stavba sa spomína aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337.

V časoch reformácie prešiel kostol do rúk protestantov, čo dokladá aj zmienka z roku 1600, kedy je v obci doložený chrám, ako aj fara evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

V Barkóciho vizitácii z roku 1749 je Kostol Narodenia Panny Márie opisovaný ako starobylý s jediným hlavným oltárom Narodenia Panny Márie, ktorý bol taktiež starobylý. Samotná stavba so zaklenutým presbytériom bola v tom čase už značne schátraná s vážne narušenou statikou a sakristiou v dezolátnom stave. 

Aj z toho dôvodu bola stredoveký chrám v roku 1773 zbúraný a nahradený barokovo-klasicistickou novostavbou dokončenou v roku 1775. Išlo o jednoloďový kostol orientovaný v smere sever - juh, s polkruhovým presbytériom orientovaným na sever a s južnou predstavanou vežou. V neskoršom období došlo o rozšíreniu o bočné prístavby. 

V takejto podobe slúžil veriacim chrám až do roku 2001, keď bol až na vežu zbúraný. Na základe medializovaných informácií o prestavbe kostola lokalitu navštívili v máji 2002 odborníci z KPÚ v Prešove. Tí na mieste vykonali záchranný archeologický výskum, ktorý zdokumentoval koruny základového muriva stredovekej stavby s výnimkou západnej steny lode, ktorá zrejme bola odstránená pri budovaní barokovo-klasicistického chrámu.

Pamiatkari pri výskume taktiež zistili, že pri úpravách miesta na výstavbu súčasného kostola do značnej časti rozobrali taktiež stredoveký ohradný múr. Po zdokumentovaní ranogotickej stavby tu následne v rokoch 2004 - 2006 pristavali k staršej veži súčasný chrám, ktorého svätyňa smeruje na severozápad.

GPS: 49.070612556, 21.205240376

Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme

Zdroje:
- Lipták, R.: Z histórie obce GREGOROVCE 1248 - 2018. Obec Gregorovce, 2018. Dostupné v elektronickej podobe
- Uličný, M. - Harčar, P.: Doterajšie výsledky archeologického výskumu vidieckej sakrálnej architektúry v Šariši. In: Archaeologia historica. roč. 2008, č. 33, str. 343-356. Dostupné v elektronickej podobe
- Uličný, M.: Záchranný výskum stredovekého kostola v Gregorovciach. In: AVANS 2002, AÚ SAV Nitra, 2003, str. 151-152. Dostupné v elektronickej podobe
- Zubko, P. – Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017. Dostupné v elektronickej podobe
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2946).

esteban
2. 1. 2026

Za pomoc ďakujeme kolegovi Petrovi Ščecinovi.