Skalica - františkánsky kostol
Neskorogotický Kostol Sedembolestnej Panny Márie z druhej polovice 15. storočia prišiel o veľkú časť svojej stredovekej podoby po viacerých požiaroch a prestavbách v 17. a 18. storočí.
Františkáni - observanti prišli do Skalice najneskôr v 30. rokoch 15. storočia (podľa niektorých odborníkov to bolo už v druhej polovici 14. storočia. V roku 1442 sú tu doložení ako "bosácky kláštor". Podľa svojich zvyklostí sa usadili pri mestských hradbách neďaleko Hornej (Strážnickej) mestskej brány a tiež mestského špitála.
S výstavbou súčasného kostola a kláštora františkánov sa začalo podľa tradície v roku 1467. Do roku 1465 ju datuje nápis na víťaznom oblúku, ktorý ako podporovateľa výstavby uvádza kráľa Mateja Korvína. Podľa iných zdrojov financie na výstavbu kláštora poskytli Coborovci (Czobor), Kropáčovci a kráľovský kapitán v Skalici a súčasne sikulský župan Ján Tarcai (Tharczai).
Samotný kostol vznikol ako väčšie neskorogotické jednolodie s predĺženým, polygonálne ukončeným presbytériom zaklenutým sieťovou klenbou. Oporné piliere lode naznačujú, že tiež bola pôvodne zaklenutá. Z južnej strany sa ku chrámu pripája sakristia, veža i kláštorné budovy.
Slávnostná vysviacka dokončeného chrámu sa udiala 21. novembra 1484 a vykonal ju vikár Olomouckej diecézy biskup Andrej Brnenský. Kostol je zrejme prvým na území Slovenska, ktorý zasvätili (Sedem)Bolestnej Panne Márii, neskoršej patrónke našej krajiny.
Už o polstoročie postihla františkánov i celú Skalicu veľká tragédia, keď pri morovej epidémii v roku 1535 zomrelo veľa obyvateľov mesta, vrátane rehoľných bratov, až na jedného. Aj následkom toho zostal kláštor opustený až do roku 1561.
Práve v 60. rokoch 16. storočia sa do Skalice pod hrozbou tureckého nebezpečenstva presťahoval provinciál uhorských františkánov a provinciálne kapituly sa tu konali až do roku 1680.
Ďalšia rana zasiahla kláštor v roku 1605, keď ho vyplienili moravské vojská počas povstania Štefana Bočkaja (Bocskay). Okrem iného ukradli či zničili aj vzácne rukopisy a knihy z kláštornej knižnice. Mnísi pred vojakmi utiekli a vrátili sa až o dva roky.
Po viacerých požiaroch sa koncom 17. storočia pristúpilo k veľkej oprave kostola v barokovom štýle. Práce ešte neboli dokončené, keď v roku 1729 objekt opäť vyhorel. Následná oprava
Kostol bol zbarokizovaný pri oprave a rozšírení koncom 17. storočia po viacerých požiaroch, ale ešte nedokončená stavba v roku 1729 opätovne vyhorela. Následná oprava sa natiahla na desaťročia, keď ešte v roku 1760 sa konali zbierky na dostavbu hospodárskych budov kláštora. Z čias baroka pochádza okrem časti vnútorného vybavenia aj zaklenutie lode.
Veľká obnova kostola sa realizovala v 90. rokoch minulého a začiatkom tohto storočia. Aj súčasnosti stále slúži na liturgické účely. V roku 2015 pripravilo Záhorské múzeum v Skalici v spolupráci s ďalšími partnermi výstavu s názvom Františkáni v Skalici s podtitulom Duchovný a kultúrny odkaz.
Zo stredovekého chrámu sa zachovala hrubá stavba vrátane sakristie a veže. Presbytérium je zaklenuté pôvodnou neskorogotickou sieťovou klenbou dosadajúcou na rímsové a ostruhové konzoly, v sakristii sa zachovala gotická krížová rebrová klenba so svorníkmi. Na západnej strane lode sa nachádza neskorogotický sedlový portál. Stredoveký pôvod majú aj kláštorné budovy.
Od svojho vzniku slúžil kostol aj na pochovávanie miestnej elity, vďaka čomu sa tu našli aj viaceré náhrobné kamene z konca 15., resp. začiatku 16. storočia. Išlo napríklad o epitafy Agnesy de Cutzsdorff (1488) či spomínaného Jána Tarcaia (1510).
Súčasťou hlavného oltára zostaveného v roku 1953 je aj staršia socha Sedembolestnej Panny Márie, ktorej srdce je prepichnuté siedmimi mečmi. Z prvej štvrtiny 17. storočia máme doloženú pečať kláštora s vyobrazením Panny Márie s mečom zabodnutým do hrude. Na kláštornom nádvorí je umiestnený kamenný barokový kríž s Ježišom z roku 1746 a súčasťou jeho podstavca je sediaca Panna Mária.
GPS: 48.846794335, 17.231963859
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Zdroje:
- Pomfyová, B.: Stredoveká architektúra žobravých reholí na Slovensku – stav výskumu a problémové okruhy. In: Kvasnicová, M.- Šeregi, M. (ed.): Architektúra kláštorov a rehoľných domov na Slovensku, Spektrum STU v Bratislave, Bratislava, 2018, str. 47-137. Dostupné v elektronickej podobe
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2428).
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.zahorskemuzeum.sk/frantiskani-v-skal...
- http://www.priestornet.com/2020/06/frantiskansky...
- https://skalica.fara.sk/kostoly-v-skalici/
- https://regionzahorie.sk/frantiskansky-kostol-se...
- https://www.dokostola.sk/clanky/kostoly-sedembol...
esteban
5. 10. 2025
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
