Košice - Kostol sv. Alžbety

Pri rozsiahlej rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v Košiciach v rokoch 1882 - 84 boli v interiéri chrámu odkryté základy staršieho kostola, ktorého počiatky siahajú podľa všetkého do obdobia po polovici 13. storočia.

Až donedávna sa v literatúre uvádzalo, že išlo pôvodný farský chrám Košíc, ktorého existencia je nepriamo doložená (zmienkou o farárovi) v listine z roku 1230. Podľa niektorých autorov mali jeho počiatky siahať až do 11. storočia.

Po príchode nemeckých hostí do mesta v 40. rokoch 13. storočia malo potom dôjsť k prestavbe a zmene patrocínia na sv. Alžbetu, podľa svätice uhorského pôvodu populárnej aj v nemeckých krajinách a svätorečenej v roku 1235.

Najnovšie výskumy dospeli k názoru, že nemeckí hostia sa usadili mimo osídlenia so starším chrámom. Objavené základy pod dómom tak podľa všetkého patria pôvodnému Kostolu sv. Alžbety, ktorý si Nemci postavili pre svoje potreby po polovici 13. storočia "na zelenej lúke" už v gotickom štýle.

Tomu by zodpovedala aj podoba pri rekonštrukcii odkrytej stavby - pomerne veľké jednolodie s polygonálnym presbytériom typickým práve pre gotiku. Loď bola 27,8 m dlhá a 14 m široká, presbytérium zaklenuté rebrovou klenbou malo rozmery 11,5 m x 10,25 m.  Na západnej strane sa nachádzala veža a na severnej strane svätyne podľa všetkého sakristia.

Vzhľadom na obmedzený archeologický výskum v 80. rokoch 19. storočia nie je možné s istotou potvrdiť pôvodnosť pôdorysu, resp. (ne)existenciu viacerých stavebných etáp - napr. časté rozšírenie kvadratického presbytéria o polygonálne ukončenie. 

Kostol s patrocíniom sv. Alžbety sa spomína v listine pápeža Martina IV. z roku 1283 týkajúcej sa sporu rektora košického chrámu s johanitmi zo Stoličného Belehradu ohľadom príjmov z košického špitála.

Po roku 1290 sa postava tejto svätica ako patrónky mesta sa dostala na mestskú pečať, kde bol zobrazený zrejme hlavný oltár farského kostola. 

Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto. Pri omši sa kňazovi vylialo víno na korporál, kde vytvorilo obraz Kristovej tváre.

Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc. Z tohto obdobia má pochádzať vyobrazenie stavby na mladšej mape mesta zo 16. storočia, ktorá sa nachádza v Generálnom krajinskom archíve v Karlsruhe (Generallandesarchiv Karlsruhe). Mapa vznikla zrejme s využitím staršieho plánu mesta z konca 14. storočia, do ktorého bola len doplnená aktuálna podoba mestského opevnenia.

Kostol na tejto mape má podobu stavby s pomerne dlhým presbytériom a západnou vežou. Veža bola ukončená murovanou helmicou s oblým ukončením, podobným ako mala veža františkánskeho kostola v Bratislave (vysvätený v r. 1297). Fasády boli členené opornými piliermi, čo dokazuje zaklenutie interiéru murovanými klenbami.

Podľa niektorých autorov vyobrazenie dokladá viaceré, ešte románske prvky na veži. Má ísť o západný portál s polkruhovým oblúkom a okná (združené či štrbinové). Je však otázne, nakoľko táto kresba zachytáva reálnu podobu zaniknutého chrámu. 

Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu. Ten postavili symetricky v osi staršieho chrámu. 

Svedkami zaniknutej stavby sú podľa všetkého gotická bronzová krstiteľnica s ešte románskymi prvkami zo 14. storočia (stojaca v dóme) a tri náhrobné kamene datované rokmi 1374, 1375 a 1378, dnes zamurované v spodnej čati Urbanovej veže. 

Podľa niektorých zdrojov by z tohto kostola mohla pochádzať aj kamenná plastika psa (leva) zamurovaná v prízemí tejto veže. Jej pôvod je ale nejasný a tematicky by sa mohla viazať aj ku kláštoru dominikánov.

Súčasníkom zaniknutého chrámu mala byť aj samotná Urbanova veža, datovaná donedávna do posledných dvoch desaťročí 14. storočia. Nedávny výskum však posunul jej vznik až do 17. storočia.

GPS: 48.720316903, 21.258180141

Zdroje:
- Magdoško, D.: Cirkevnosprávny vývoj stredovekých Košíc.  In: Šutaj, Š. - Dzurikaninová, N.:  Štruktúry a fragmenty historického vývoja Košíc. Košice, UPJŠ v Košiciach, 2014, str. 10 - 24. Dostupné v elektronickej podobe - www.academia.edu/35641600/Cirkevnospravny_vyvoj_stre... 
- Zubko, P.: Kult Svätej krvi v Košiciach. Ružomberok, Verbum, 2012. Dostupné v elektronickej podobe - www.academia.edu/23689687/KULT_Svatej_krvi_v...
- Oriško, Š.: Neskororománske kamenárske pamiatky z Košíc. In: Archaeologia historica. 2005, roč. 30, č. 1, str. 507 - 516. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/cs/handle/11222.digilib/140640 
- Kol. aut.: Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Vydavateľstvo Sáša, Košice 2000 pre Arcibiskupstvo Košice a Farnosť sv. Alžbety Košice.
- https://mek.oszk.hu/09500/09536/html/0001/7.html (odtiaľ je prevzatý úvodný obrázok)
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Dom_svatej_Alzbety#Predchod...
- http://domsvalzbety.sk/historia-farnosti/
- https://kosicednes.sk/historia/predchodca-domu/

esteban
23. 7. 2023

Za ústretovosť ďakujeme pracovníkom Generálneho krajinského archívu v nemeckom Karlsruhe.