Staré Město - veľkomoravská rotunda (ČR)
Zvyšky veľkomoravskej rotundy objavil archeológ Vilém Hrubý v roku 1962 pri archeologickom výskume v interiéri Kostola sv. Michaela v Starom Měste. Odkryté murivo je dnes prezentované pod priehľadnou sklenenou doskou.
Rotundu zasvätenú zrejme sv. Michalovi postavili zrejme niekedy v druhej polovici 9. storočia vo vyvýšenej polohe neďaleko kamenného paláca významného veľmoža, možno až vládcu Veľkej Moravy. K valcovej lodi s vnútorným priemerom cca 7,8 m sa pripájala z východnej strany pomerne veľká apsida (rekonštrukcia jej tvaru ale vyvoláva isté pochybnosti).
Stavebným materiálom bol predovšetkým lomový kameň, ale využité boli aj rímske tehly s kolkom XIV. légie. Tie pochádzali z dosiaľ neznámej zaniknutej murovanej stavby z 3. storočia po Kr., ktorá stála podľa všetkého niekde v okolí.
V interiéri bola stavba omietnutá bielou omietkou. Dlažba bola zo štrku zaliateho maltou. Neskoršie bola na túto dlažbu nanesená nová zložená z vrstvy hliny, na ktorú položili štrk s kusmi rímskych tehál, ktoré opäť zaliali maltou.
S neďalekým murovaným palácom (rozmery cca 18 m x 10 m) bola rotunda spojená chodníkom vysypaným štrkom. Areál dopĺňaný viacerými zrubovými stavbami bol z južnej strany opevnený valom nad tokom rieky Vláka. Podľa niektorých autorov išlo o mocenské centrum veľkomoravského Veligradu.
Rotunda zrejme prežila zánik Veľkomoravskej ríše, o čom nepriamo svedčia písomné zmienky o existencii tunajšieho kostola (bez bližšieho spresnenia) z 11. a 12. storočia, ako aj nález mince přemyslovského knižaťa Ota I. Olomouckého z druhej polovice 11. storočia.
Zbúranie rotundy tak mohlo bezprostredne súvisieť so zámerom velehradských cistercitov postaviť na tomto mieste väčší chrám, k čomu došlo v druhej štvrtine 13. storočia.
Archeologický výskum v roku 1962 objavil časť základového i nadzákladového muriva valcovej lode len 23 cm pod úrovňou dlažby. Murivo rotundy, ktoré sa nachádzali mimo interiéru kostola, bolo bezozvyšku rozobrané pri výstavbe neskorormánskeho kostola. Nepatrné zvyšky muriva apsidy boli zachytené pod modernou sakristiou.
Po veľkej povodni v roku 1997 bol realizovaný revízny výskum rotundy a jej murivo bolo prezentované pod sklenenou doskou.
Model osídlenia areálu v časoch Veľkomoravskej ríše je vystavený v priestoroch Archeoskanzenu Modrá pri obci Velehrad. Odtiaľ pochádzajú aj fotky modelu rotundy použité v tomto profile.
Veľkomoravský pôvod rotundy však nie je prijímaný celou vedeckou obcou, keďže časť odborníkov stavbu datuje až do 11. storočia.
GPS: 49.074635495, 17.450714707
Zdroje:
- Hrubý, V.: Kostel sv. Michala ve Starém Měste. In: Acta musei Moraviae LII, 1967, str. 47 - 71. Z tejto publikácie je aj nákres pôdorysu súčasného kostola a zaniknutej rotundy.
- Galuška, L.: Kirchliche Architektur des großmährischen Veligrad und die Besiedlung des Machtzentrums. In: Lumír Poláček – Jana Maříková-Kubková (Hrsg.), Frühmittelalterliche Kirchen als archäologische und historische Quelle Internationale Tagungen in Mikulčice VIII, Brno 2010, str. 161–185.
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Rotunda_svateho_Michala
- http://www.phil.muni.cz/archeo/...
- http://slovane.cz/?p=311
esteban
Za pomoc ďakujeme Martinovi Illášovi.
