Seligenstadt (DE)

Všetky fotky (35)

Až do 30. rokov 9. storočia siahajú dejiny kláštorného Kostola sv. Marcelina a Petra v hessenskom Seligenstadte. Z trojloďovej karolínskej baziliky postavenej životopiscom Karola Veľkého Einhardom sa dodnes zachovali časti trojlodia a transept.

Monumentálnu trojloďovú stavbu začali stavať ako súčasť benediktínskeho kláštora v 30. rokoch 9. storočia. Iniciátorom stavby bol Einhard ako vlastník a zakladateľ mesta Seligenstadt. Chrám mal podobu dlhého trojlodia (hlavná loď sa otvára do bočných až 9 oblúkmi), na ktoré nadväzoval transept s centrálnou polkruhovou apsidou na východnej strane. Pri výstavbe bol použitý aj stavebný materiál z ruín neďalekého rímskeho kastelu.

Kostol, od roku 1925 nesúci titul bazilika minor, patrí k vôbec najväčším kostolom z karolínskeho obdobia severne od Álp. Význam kostola umocňovala krypta s ostatkami mučeníkov sv. Marcelína a sv. Petra (ukoristené z Ríma), po roku 840 aj hrobka samotného Einharda, ktorý sa stal opátom tunajšieho kláštora, a jeho manželky.

V polovici jedenásteho storočia sa uskutočnila veľká prestavba, v rámci ktorej pripojili k západnej fasáde trojlodia dvojvežové priečelie. Z tejto etapy sa zachovala severné obdĺžniková prístavba k transeptu.

V 13. storočí bola karolínska apsida nahradená dnešným, oveľa väčším presbytériom. To je zložené zo štvorcového chóru a o niečo užšieho polygonálne ukončeného záveru. Zo severnej a južnej strany sa k chóru pripájajú menšie prístavby štvorcového pôdorysu. Nad krížením lode a priečnej lode bola vztýčená mohutná osemboká veža.

V tejto podobe stál chrám aj nasledujúce storočia až do čias 30. ročnej vojny, ktorej boje negatívne zasiahli aj Seligenstadt a jeho kláštor. Koncom 17. storočia sa preto začala obnova v barokovom štýle. Z nej pochádza južná polygonálne ukončená prístavba presbytéria.

Pri príležitosti 900. výročia založenia opátstva sláveného v roku 1725 bol v priestore medzi románskymi vežami postavený nový vstupný priestor (v r. 1722). Už v roku 1736 musela byť južná veža rozobraná a nanovo postavená. Rozsiahla barokizácia sa dotkla aj interiéru, vrátane nového sarkofágu pre ostatky Einharda a jeho manželky Emmy.

V roku 1803 bol benediktínsky kláštor v Seligenstadte zrušený a v roku 1812 sa kostol stal farským chrámom. V roku 1868 sa uskutočnila úprava západnej fasády v historizujúcom - neorománskom - slohu, ktorá však nebola citlivo zladená so zvyškom stavby.

V 20. storočí sa uskutočnilo viacero obnov, ktorých cieľom bolo vrátiť kostolu aspoň sčasti pôvodnú stredovekú podobu z čias 9. - 13. storočia. Najviditeľnejšia je dnes gotická stavebná etapa, ktorú pripomínajú víťazné oblúky, klenby vo svätyni či ozdobné sedílie v chóre i polygonálnom ukončení svätyne.

Z karolínskeho obdobia pochádza predovšetkým centrálna loď s deviatimi arkádovými oblúkmi a priečna loď - transept. Krypta a apsida padla za obeť výstavbe gotickej svätyne v 13. storočí. V centrálnej časti transeptu je zavesený románsky kríž s Ježišom.

Súčasťou kláštorného areálu je aj voľne prístupná veľká záhrada s kvetmi, zeleninou a ovocnými stromami. Niekoľko desiatok metrov od kostola stoja zvyšky cisárskej falce z 12. storočia.

GPS: 50.042940171, 8.978753686

Zdroje:
- www.basilika.de
- https://de.wikipedia.org/wiki/St._Marcellinus_und_Petrus_(Seligenstadt)
- Zöller, A. - Ludwig, D.: Seligenstadt. Basilika St. Marcellinus und Petrus. Schnell & Steiner Verlag, Regensburg 2012.

esteban