Archeologický výskum v interiéri Kostola sv. Juraja v Starej Haliči

Ešte začiatkom roka 2010 sa uskutočnil dosiaľ nepublikovaný archeologický výskum v interiéri stredovekého kostolíka sv. Juraja v Starej Haliči. Konal sa v súvislosti s plánom rozšíriť podlahové kúrenie, upraviť úroveň podlahy v presbytériu a položiť tam novú dlažbu. Úpravy boli súčasťou väčšej obnovy objektu, ktorá bola dokončená v roku 2013.

Archeologický výskum, ktorý realizovala spoločnosť ITHAKA BB s. r. o z Banskej Bystrice, priniesol viacero zaujímavých objavov, ktoré vniesli viac svetla do stavebného vývoja kostola. Ide o nález viacerých murív zrejme spred 14. storočia, ktoré patria podľa všetkého k najstaršej etape objektu, či datovanie víťazného oblúka až do čias goticko-renesančnej prestavby kostola v 16. storočí. 

Loď objektu je v literatúre datovaná do tretej štvrtiny 13. storočia, do obdobia prelínania neskororománskeho a ranogotického slohu. Výskum v roku 2010 zachytil v SV a JV nároží lode murivá staršie ako zo 14. storočia, ktoré by mohli byť zvyškami pôvodnej neskororománskej lode. V JV nároží lode sa podarilo odkryť zrejme prechod medzi loďou a svätyňou staršieho objektu.
Ich poloha vo vzťahu k murivám súčasnej stavby svedčí o tom, že tento starší objekt bol posunutý miernej na sever oproti súčasnému stavu. Výskum však jednoznačne nepreukázal, že ide o staršiu stavebnú etapu kostola. Pokiaľ by to tak bolo, pri gotickej prestavbe v 14. storočí by tak došlo k predĺženiu neskororománskej lode o cca 2 metre východným smerom.

Posun oproti súčasnej dispozícii zistili archeológovia aj v priestore sakristie, kde staršie murivo východnej steny začína cca meter pred súčasnou stenou.

Objasnenie nezodpovedanej otázky podoby staršej svätyne sťažujú mladšie krypty vyhĺbené pred súčasným víťazným oblúkom i v priestore presbytéria. Výskum však zachytil zvyšky staršieho muriva približne kopírujúceho severnú a severovýchodnú a východnú stenu súčasného polygónu. To by mohlo znamenať, že aj staršia etapa mala polygonálnu svätyňu, ktorá by tak bola ešte dlhšia ako súčasná. Pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o riešenie typické v tomto období skôr pre kláštorné stavby, než bežné farské či rodové kostoly. Nie je však vylúčená ani možnosť, že ide o rozšírené predzáklady pre gotickú svätyňu.

Do 14. storočia etapy možno datovať aj zvyšok murovanej oltárnej menzy v presbytériu, na ktorú v baroku nadstavali novú.

Výskum v západnej časti lode odkryl murované základy dvoch pilierov zaniknutej stredovekej empory. Mali štvoruholníkový tvar a rešpektovala ich ešte aj goticko-renesančná dlažba. Z toho odborníci usudzujú, že táto empora zanikla pri barokovej prestavbe, kedy ju nahradila drevená tribúna. Tú odstránili v 19. storočí. Pri severnom pilieri empory objavili archeológovia časť murovaných základov kruhového tvaru, čo by mohlo byť dôkazom existencie staršej empory.

V interiéri kostola sa v menších plochách zachovala aj goticko-renesančná dlažba, na ktorej bola položená baroková z osemuholníkových dlaždíc doplnených menšími štvorcovými.

Zaujímavosťou bol objav viacerých kolových jám v lodi i vo svätyne, ktoré boli identifikované ako stopy po lešení, ktoré použili stredovekí maliari pri výzdobe stien.

Hoci výskum priniesol viacero dôležitých zistení, otázka podoby a rozsahu zachovania staršej stavby stále nie je doriešená. Pomôcť by mohol predovšetkým ďalší architektonicko-historický výskum zameraný v prvom rade na južnú stenu lode so zachovanými neskororománskymi oknami a exteriér presbytéria, keďže interiér je narušený viacerými neskoršími zásahmi. Takisto nie je vyčerpaný potenciál širšieho areálu príkostolného cintorína.

Zdroj:
- Hrašková, E.: Výskumná dokumentácia archeologického výskumu R.K. Kostol sv. Juraja. Stará Halič, výmena dlažby a rozšírenie podlahového kúrenia. Nepublikovaný materiál, ITHAKA BB s. r. o, Banská Bystrica 2010.

Za pomoc a poskytnutie podkladov ďakujeme vedúcej archeologického výskumu Mgr. Erike Hraškovej.