Rimavská Sobota
V rokoch 1993 - 97 odkryli pri archeologickom výskume Hlavného námestia v Rimavskej Sobote pod vedením Istvána B. Kovácsa základy zaniknutého gotického kostola na severnej a južnej strane Kostola sv. Jána Krstiteľa.
Na tomto mieste sa spomína osada Štefanová (Villa Stephani) už v 11. storočí. Stál tam románsky Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý mohol byť zničený počas vpádu Tatárov.
Podľa I. B. Kovácsa išlo o románsku trojloďovú baziliku, pričom jej pôdorys mal rešpektovať aj neskorší gotický kostol. Išlo podľa všetkého o trojloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a ďalšími prístavbami (južná predsieň, bočná kaplnka, severná sakristia, prístavby po stranách veže). Stál v opevnenom areáli oválneho pôdorysu.
Počas reformácie kostol prevzali protestanti kalvínskeho vierovyznania. Osudným pre gotickú stavbu sa stali udalosti z nedele 25. júna 1769, keď došlo k útoku na procesiu katolíkov, ktorých napadli miestni kalvíni v domnienke, že im prišli vziať kostol.
Túto udalosť zachytáva aj obraz neznámeho autora z roku 1771 s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, ktorý je súčasťou zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Následné vyšetrovanie viedlo v roku 1771 nielen k odsúdeniu hlavných vinníkov ale aj k odobratiu kostola kalvínom a rozhodnutiu, že chrám bol znesvätený, a preto musí byť zbúraný.
Tak sa aj stalo a na jeho mieste bol v rokoch 1774 - 1792 postavený súčasný kostol v barokovo-klasicistickom štýle. Ide o jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom a západnom predstavanou vežou. Pri výstavbe rešpektovali orientáciu stredovekého kostola a prevzali jeho patrocínium.
Pri archeologickom výskume v 90. rokoch minulého storočia sa nerealizoval historicko-architektonický výskum, ktorý by pomohol objasniť stavebný vývoj stredovekého kostola a spresniť jeho datovanie.
Relatívne malé rozmery presbytéria zobrazeného kostola naznačujú možnosť, že patrilo k staršiemu objektu s loďou menších rozmerov, ktorú neskoršie nahradilo väčšie trojlodie.
Pôdorys zaniknutej architektúry je prezentovaný po stranách súčasného kostola v podobe nízkych múrov, do ktorých sú osadené aj kovové platne s popisom. V roku 2019 vznikla 3D vizualizácia podoby kostola z 18. storočia, ktorú vytvoril Daniel Bešina počas svojho pôsobenia v Gemersko-malohontskom múzeu.
Zo zaniknutého chrámu sa v zbierkach múzea v Rimavskej Sobote nachádza gotická kamenná krstiteľnica s polygonálnou kupou, ktorú od podstavca oddeľuje výrazný prstenec.
GPS: 48.383610983, 20.017795265
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Zdroje:
- Botoš, A.: Rimavská Sobota v stredoveku a v novoveku. In: Archaeologia historica, roč. 2012, č. 37, str. 75 - 86. Dostupné aj na internete.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi. Budapest 2018.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5807).
- https://www.curtis.sk/projekty/rimavsk%C3%A1-sob...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- https://www.pamiatky.sk/fileadmin/documents/news...
esteban
15. 7. 2914, upravené 3. 11. 2025
Za pomoc ďakujeme Danielovi Bešinovi z Katedry archeológie FF UKF v Nitre.
