Kysak
Patrocínium: sv. Kataríny Alexandrijskej
Vznik: cca koniec 13. storočia
Poloha: na návrší na západnom okraji obce
Historický región: Šariš
Stručný popis: neskororománsky jednoloďový kostolík s kvadratickým presbytériom, západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou
História
Kostolík bol postavený zrejme niekedy koncom 13. storočia (ako obdobie vzniku sa uvádzajú aj 20. roky 13. storočia či polovica 13. storočia). Išlo pôvodne o jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom bez veže. Tú doplnili až v rámci ranogotickej prestavby o niekoľko desaťročí neskôr. Tunajšia farnosť sa spomína v zozname pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia. V období gotiky pristavali aj severnú sakristiu.
Na prelome 17. a 18. storočia bol plochý drevený strop lode nahradený barokovou krížovou klenbou a upravené okná. Kostolík dostal aj nové vybavenie, vrátane dodnes zachovaných oltárov. Ďalšími stavebnými úpravami prešiel kostolík v 19. a v prvej polovici 20. storočia.
Počas druhej svetovej vojny, 20. decembra 1944, bol Kysak bombardovaný sovietskym letectvom, pričom bol zasiahnutý aj kostolík. Zásah dostala veža, následkom čoho malý zvon spadol a rozbil sa, veľký z roku 1375 praskol. Bomba dopadla aj na tribúnu v kostole, ale nevybuchla.
V uplynulých rokoch sa tu realizovala čiastočná obnova spojená s výskumami (2008, 2011 a 2012-2014). Tie však nedali presnú odpoveď na otázku doby vzniku chrámu. Zistilo sa však, že kostolík nemal staršieho predchodcu. Koncom roku 2012 sa realizovali práce na odvodnení obvodových múrov spojené s menším archeologickým výskumom. V roku 2013 sa realizoval reštaurátorský výskum, ktorý priniesol objav gotických nástenných malieb. V súčasnosti sa realizujú reštaurátorské práce.
Zaujímavosti
- Kostolík aj dnes ešte vďaka svojej polohe a mohutnej veži dominuje obci.
- O románskom pôvode stavby svedčí okrem proporcií aj zamurované štrbinové okno na východnej stene svätyne a zvyšok ostenia ďalšieho okna v západnej časti južnej steny lode.
- Kostolík je 21 m dlhý a 9 m široký. Múry sú hrubé 95 až 105 cm.
- Veža s opornými piliermi na nárožiach už nesie znaky ranej gotiky a jej výška je 22 metrov. Jej mohutnosť, nepomerná voči zvyšku kostolíka, svedčí o využití aj na obranné či iné svetské účely.
- Na západnej, severnej a východnej strane sa pod strechou zachovali kruhové okná. Na starších fotografiách je viditeľné aj kruhové okno na južnej strane veže aj so štvorlístkovou kružbou.
- Vo východnej stene presbytéria v interiéri sa zachovalo gotické pastofórium.
- Na východnej stene presbytéria sa nad oknom nachádza vetrací otvor v tvare kríža, podobne ako v Martinčeku.
- Sakristia zaklenutá valenou klenbou je spojená s presbytériom úzkym ranogotickým portálom. Samotná sakristia je však pravdepodobne z čias baroka.
- Vo svätyni boli pri reštaurátorskom výskume v roku 2013 odkryté stredoveké nástenné maľby. Nájdeme tu napríklad sv. Juraja, viacero svätcov či svätíc (vrátane zrejme sv. Petra a sv. Pavla) i trojicu kráľovských svätcov Uhorska.
- Maľba sv. Juraja patrí k vôbec najväčším známym na Slovensku, pričom sa nachádza na nezvyčajnom mieste - na južnej stene svätyne.
- Zvyšky malieb sa podarilo odkryť aj na víťaznom oblúku a v lodi.
- V interiéri sa nachádza aj zrejme pôvodná kamenná krstiteľnica.
- V kostolíku sa zachoval najstarší datovaný zvon na Slovensku z roku 1375.
- Dvere do sakristie majú byť zo 17. storočia. Zachovala sa na nich stará maľba. K poškodeniu nad zámkom sa viaže povesť o bratríkoch, ktorí sa v obci zastavili a chceli využiť kostol na bohoslužbu. Miestny kňaz to však nechcel dovoliť a po následnej hádke sa musel pred bratríkmi skryť práve v sakristii. Jeden z bratríkov vtedy zaťal do dverí sekerou, ale podarilo sa mu ich len trocha poškodiť.
- Nad obcou sa nachádzajú zvyšky zaniknutého stredovekého hradu.
- Stredoveký kostolík (značne prestavaný) sa nachádza aj v susednej obci Obišovce.
Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Obišovce. Na bohoslužobné účely sa už nevyužíva, keďže v obci pred časom postavili hneď vedľa nový kostol rovnakého zasvätenia. Kostolík je v pomerne dobrom stave, v uplynulých rokoch sa tu uskutočnil architektonický i archeologický výskum (skončil sa v roku 2008). V rokoch 2016 - 2017 boli zreštaurované maľby vo svätyni a ďalšie práce sa realizovali aj na klenbe lode, kde sa nachádzajú renesančné maľby. Navštívili sme ho v septembri 2008, apríli 2014, júli 2015, novembri 2017 a februári 2018.
Bohoslužby: aktuálne nie
Praktické informácie
Obec sa nachádza 16 km severne od Košíc. Kostolík je zďaleka viditeľný, priamo k nemu sa dá dostať aj autom. Návštevu je potrebné dohodnúť vopred. Kontakt na faru v Obišovciach: 055/ 381 26 24.
GPS: 48.852849111, 21.219856739
Literatúra:
- Medvec, A.: Kysak v poodhalení dejín. Obec Kysaku, 2013.
- Súpis pamiatok na Slovensku I. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1967.
- Sedlák, P.: Dejiny Košického arcibiskupstva III. Kresťanstvo na území Košického arcibiskupstva (od počiatkov do roku 1804). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2004.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5B88).
Web
- http://archeosk.sk/kysak-kostol-sv-katariny-alexandrijskej-v-kysaku/
- http://www.europeana.eu/portal/record/09429/CE873F58E6BC2F2166594286A82A476759549131.html
- http://www.kysak.sk/index.php?id=51&ni=395
- http://www.obisovce.ocu.sk/fara/-historia
- www.pamiatky.sk/aktuality-kpu-kosice
- http://presov.korzar.sme.sk/c/8053219/vzacny-kostol-v-kysaku-ma-najstarsi-zachovany-zvon-na-slovensku.html
- virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk
esteban
