Poprad-Spišská Sobota

Patrocínium: sv. Juraja

Vznik: cca polovica 13. storočia

Poloha: v sčasti opevnenom areáli na námestí

Historický región: Spiš

Stručný popis: dvojloďový ranogotický kostol s polygonálnym presbytériom, predstavanou západnou vežou, severnou kaplnkou a dvojpodlažnou sakristiou, južnou murovanou prístavbou a Božím hrobom pri severozápadnom nároží lode

História
Kostol postavili približne niekedy v polovici 13. storočia (prvýkrát sa stavba spomína v roku 1276, obec už v roku 1256). Išlo podľa všetkého o typický jednoloďový ranogotický chrám s kvadratickým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Loď mala drevený strop, ktorý bol zrejme tiež podoprený stredovým pilierom.
V prvej polovici 14. storočia (staršia literatúra uvádza začiatok 15. storočia) bola loď zaklenutá rebrovou klenbou podoprenou jedným centrálnym pilierom s osembokým prierezom, čím sa dispozične zmenila na dvojlodie. Nie je vylúčené, že už v tejto etape pribudla k severnej strane lode bočná kaplnka sv. Anny (dnes sv. Jozefa), ktorá sa do priestoru lode otvára dvoma nerovnako širokými arkádovými oblúkmi.
Krátko po polovici 15. storočia došlo k ďalšej významnej prestavbe. Pôvodné presbytérium bolo nahradené novým s polygonálnym záverom, ktoré je dlhšie ako staršia loď a jeho šírka je takmer rovnaká. Stavbu realizoval Majster Juraj zo Spišskej Soboty. Svätyňa je zaklenutá rebrovou klenbou. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia zaklenutá valenou klenbou.
V rokoch 1502 - 1514 sa podľa všetkého uskutočnila prestavba bočnej kaplnky (podľa niektorých odborníkov šlo o jej výstavbu). Zaklenutá bola dvoma poliami krížovej rebrovej klenby.
Reformácia sa dotkla aj Spišskej Soboty a evanjelici využívali kostol v rokoch 1553 - 1674. Počas ich spravovania chrámu, v polovici 17. storočia, nadstavali sakristiu o jedno podlažie a zo severozápadnej strany, medzi vežou a kaplnkou pristavali poschodovú prístavbu so schodiskom na západnú tribúnu.
V máji 1775 takmer celé mesto vyhorelo a oheň poškodil aj kostol a jeho vežu. Tú následne prefasádovali a ukončili súčasnou cibuľovitou strechou (práce ukončené v roku 1787). V rámci opráv po požiari pristavali pred hlavný južný vstup murovanú predsieň.
V auguste 1813 postihlo mesto zemetrasenie a opravy sa realizovali do roku 1815. Gotická klenba bočnej kaplnky sa zrútila a nahradili ju dvoma poliami tzv. českých placiek. V západnej časti lode postavili organovú emporu.
Na prelome 19. a 20. storočia bol sčasti znížený a sčasti odstránený pevnostný múr okolo kostola. V tomto období, od rokoch 1909 - 1917 sa realizovala regotizačná prestavba. Ďalšie opravy v menšom rozsahu sa uskutočnili aj v druhej polovici 20. storočia. V roku 2000 sa začalo s obnovou objektu a jeho zariadenia, ktorá bola zavŕšená v roku 2011 a ocenená titulom Kultúrna pamiatka roka 2011.

Zaujímavosti
- Kostol predstavuje jednu z najvýznamnejších ukážok stredovekého sakrálneho staviteľstva i umenia celkovo na Slovensku.
- Stavba má celkovú dĺžku takmer 33 metrov a šírku približne 16 metrov. Veža je vysoká vyše 38 metrov.
- Z najstaršieho obdobia sa zachovalo obvodové murivo lode a veľká časť veže. Boli postavené v štýle, v ktorom sa prelínali prvky románskeho a gotického slohu.
- Dôkazom je predovšetkým južný portál do lode, ktorý má ešte ústupkovú formu s jedným vloženým stĺpikom na každej strane a polkruhovým tympanónom. V hornej časti je doplnený vlysom zdobeným reliéfom listov. Na veži boli pôvodne združené okná, po ktorých sa zachovali len zamurované fragmenty.
- Z južného portálu do lode pochádzajú drevené dvere datované do 13. storočia a upravované v 15. storočí.
- Starší pôvod by mohla mať aj kruhová základňa stredového piliera klenby lode.
- Pekným príkladom gotického staviteľstva sú predovšetkým klenby lode a presbytéria so zdobenými svorníkmi (hlava Krista, hlava Adama, ružice), ako aj ostenia okien.
- Z gotického obdobia pochádzajú aj portály na západnej strane veže, južnej strane presbytéria a medzi presbytériom a sakristiou.
- Kamenná krstiteľnica polygonálneho tvaru zdobená reliéfom trojlistov pochádza z prvej polovice 14. storočia.
- Na severnej strane presbytéria je osadené kamenné pastofórium z obdobia okolo roku 1460 so záclonovým tympanónom a pôvodnou tepanou mriežkou. Kamennú časť dopĺňa iluzívna maľovaná nadstavba s fiálami a krabmi z rovnakého obdobia.
- V interiéri sa dodnes nachádza hneď päť drevených krídlových oltárov z 15. a 16. storočia.
- Ako hlavný slúži Oltár sv. Juraja datovaný do roku 1516, na ktorého vytvorení sa podieľala aj dielňa majstra Pavla z Levoče (a zrejme aj on osobne). Tabuľové maľby na krídlach vznikli v dielni Majstra svätoantonskej legendy pôsobiacej v Levoči.
- Pri severnej stene presbytéria (na tzv. evanjeliovej strane) stojí Oltár Panny Márie zo 60. rokov 15. storočia a je najstarším zachovaným oltárom v kostole. Vznikol v levočskej dielni.
- Na južnej strane presbytéria stojí Oltár sv. Antona Pustovníka z obdobia okolo roku 1500 v spišskokapitulskej dielni.
- Oltár sv. Mikuláša, biskupa stojí v lodi na južnej strane pri víťaznom oblúku. Vznikol koncom prvého desaťročia 16. storočia v spišskokapitulskej dielni.
- Oltár sv. Anny, určený pôvodne pre bočnú kaplnku, stojí dnes v lodi na severnej strane pri víťaznom oblúku. Vytvorili ho v spišskokapitulskej dielni začiatkom 16. storočia.
- Na drevenom tráme v hornej časti víťazného oblúka je osadené súsošie neskorogotickej Kalvárie z roku 1489 tvorené Kristom na kríži a dvoma lotrami po jeho stranách a pod nimi sú plastiky Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu.
- V severozápadnej prístavbe zo 17. storočia medzi loďou a vežou bol vytvorený v roku 1780 jedinečný Boží hrob s bohato maľovanými perspektívne sa zbiehajúcimi kulisami.
- Zo 17. storočia pochádzajú epitafy Pavla Grossa a Jána Fritza.
- Pri kostole stojí renesančná zvonica z konca 16. storočia. Visia v nej štyri zvony, z toho dva ešte stredoveké - jeden z polovice 14. storočia a druhý datovaný do roku 1511.
- Kostol v Spišskej Sobote sa stal jubilejným 500. sakrálnym objektom predstaveným na Apsida.sk.
- Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad - v samotnom Poprade, Strážach pod Tatrami, Veľkej či Matejovce, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica či Mlynica.

Súčasný stav
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v dobrom stave. Navštívili sme ho v máji 2013 a júni 2016.

Bohoslužby: každý deň v týždni, v nedeľu o 8:00 a 10:00 hod.

Praktické informácie
Kostol stojí ako dominanta na námestí v centre miestnej časti. Vďaka vyvýšenej polohe Spišskej Soboty je viditeľný na veľkú vzdialenosť. Kostol je prístupný pre turistov, pokladňa je v neďalekej renesančnej zvonici. Kontakt na farský úrad: 052/ 772 22 50.
GPS: 49.065568294, 20.31490624

Literatúra:
- Glatz, A. C. - Jiroušek, A.: Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote. Agentúra Sáša, Košice 2006.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Haviarová, M. - Haviar, T.: Spišské renesančné zvonice. Vydavateľstvo MS, Martin 2011.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5B23).

Web:
- www.visitpoprad.sk/aktivity/kostol-sv-juraja
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_sv. Juraja
- https://spis.korzar.sme.sk/c/6599110/v-spisskej-sobote-je-pamiatka-roka-predstavia-ju-verejnosti.html

esteban