Bratislava-Podunajské Biskupice

Patrocínium: sv. Mikuláša

Vznik: cca polovica 12. storočia

Poloha: v obci pri areáli nemocnice

Stručný popis: románsko-gotický trojloďový kostol s polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou, predstavanou západnou vežou a modernými prístavbami bočných lodí zo severnej a južnej strany

História
Kostol v obci, ktorá bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva, postavili niekedy okolo polovice 12. storočia na mieste staršieho chrámu z 11. storočia. V tej dobe už tento kostolík zrejme kapacitne nestačil a tak bolo k nemu zo západnej strany pripojené dodnes zachované románske trojlodie s vežou. Na základe analógií potom zrejme pôvodná loď slúžila ako svätyňa zväčšeného chrámu. V západnej časti lode sa zrejme nachádzala drevená empora. Odborníci ale nevylučujú ani možnosť, že kostolík z 11. storočia bol v tomto období zbúraný úplne a na jeho mieste vznikla kvadratická svätyňa.
V neskoršom období bola k severnej stene svätyne a východnej stene lode pristavaný priestor sakristie, čo si vyžiadalo zamurovanie románskeho okna vo východnej stene lode.
Najneskôr v druhej polovici 13. storočia sa začalo s výstavbou súčasného polygonálneho presbytéria, pri výstavbe ktorého využili aj základové murivo staršej stavby. Z tohto dôvodu tak severná stena dnešnej svätyne nie je rovnobežná s južnou stenou a smeruje viac na severovýchod. V tomto období sa rátalo aj s gotickým zaklenutím románskej lode, ku ktorej boli pristavané vonkajšie oporné piliere.
Zrejme predlžujúca sa dostavba nového presbytéria viedla na prelome 13. a 14. storočia k rozhodnutiu zbúrať pôvodnú sakristiu a nahradiť ju novou. Tú vysvätili a využívali ako sakrálny priestor. 
Nové presbytérium bolo dokončené niekedy v 40. rokoch 14. storočia, pričom bola zaklenuté rebrovou klenbou na konzolách, ktoré osadili ešte v druhej polovici 13. storočia. Podobnú klenbu dostala aj loď, pričom boli využité pôvodné románske stĺpy kruhového prierezu. Súčasťou gotickej prestavby bolo aj zvýšenie románskej veže o šesťboký tambur, V tejto etape dostal interiér aj freskovú výzdobu.
Koncom 15. storočia sa realizovala neskorogotická prestavba, v rámci ktorej dostal kostol nový krov datovaný do rokov 1492 - 1493.
Niekedy koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia sa pravdepodobne zrútila gotická klenba i so stĺpmi a musela byť nahradená novou - krížovou hrebienkovou - nesenou štyrmi stĺpmi. Tie boli vymurované s využitím novoosadených pätiek starších stĺpov i zväzkov dolných častí rebier gotickej klenby. V tomto období bola vymurovaná aj západná empora nesená dvoma dvoma hranolovými piliermi.
V prvej polovici 18. storočia bola táto empora rozšírená smerom do lode o prestor pre organ, pričom ho podopierajú hranolové piliere pristavané k západnej dvojici stĺpov klenby. Osvetlenie lode bolo zlepšené novými obdĺžnikovými oknami.
V poslednej tretine 18. storočia bol priestor kostola rozšírený o oratórium (1770) a južnú kaplnku (1794). V tejto podobe kostol existoval až do 30. rokov 20. storočia. V rokoch 1937 - 38 boli pri obnove objektu nahradené barokové prístavby novými bočnými loďami v modernom štýle, ktoré významne narúšajú stredovekú podobu stavby. Pri tejto prestavbe boli rozobrané cca dve tretiny južného a severného múru lode, pričom portál zo severnej steny lode bol osadený na súčasné miesto v pôvodnej južnej stene lode (dnes v interiéri).
V 60. rokoch minulého storočia bola pri obnove stavby obitá omietka na pilieroch oddeľujúcich pôvodné trojlodie od moderných prístavieb - jediných zvyškoch južnej a severnej steny stredovekého kostola, napriek tomu, že sa tam mohli zachovať fragmenty nástenných malieb.
V roku 2015 sa začal výskum kostola, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj kostola a priniesol tiež objav nástenných malieb v presbytériu a viacerých románskych architektonických prvkov. Následne sa uskutočnila aj obnova stavby. Nasledovať by mal umelecko-historický výskum, ktorý by objasnil ikongrafu nástenných malieb, a výskum historických prameňov, ktoré by mohli prezradiť viac o staviteľovi a účele tejto významnej, unikátnej a stále sčasti tajomnej stavby.

Zaujímavosti
- Kostol kvôli moderným prístavbám nevyzerá ako to, čím v skutočnosti je - najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou Bratislavy.
- Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia. Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+ . V staršej literatúre bol objekt datovaný pred rok 1264, niekedy s presným určením do roku 1221.
- Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie. Jedinečnosť stavby podčiarkuje aj skutočnosť, že bočné lode neboli ukončené bočnými apsidami, keďže výskum vo východnej stene oboch lodí odkryl vysoké románske okná.
- Trojloďová dispozícia sa predpokladá aj na základe značných rozmerov lode, keďže jej šírka je rovnaká  ako napríklad pri románskej bazilike v Hronskom Beňadiku. Nie je jasné, akým spôsobom bol priestor trojlodia zastropený či zaklenutý v tejto etape.
- Z románskej etapy sa zachovali obvodové múry západnej cca tretiny trojlodia s dvoma podlažiami predstavanej veže, ako aj východná stena trojlodia s krátkymi úsekmi nadväzujúceho muriva severnej a južnej steny.
- Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12. storočia predstavuje veľmi raný príklad tohto typu.
- Pri stavbe kostola bol využitý aj stavebný materiál z bližšie neznámej rímskej stavby, čo dosvedčuje kameň v murive východného štítu lode s rímskym nápisom, ktorý objavili v podkroví v roku 1964.
- Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia a tiež zvyšky po zrejme hneď dvoch starších sakrálnych stavbách.
- Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočie), ku ktorému patrili aj najstaršie objavené hroby.
- Na mieste tejto stavby bol niekedy v 11. storočí postavený nový chrám, ktorý mohol mať na základe analógie s najstaršou fázou šamorínskeho kostola podobu jednolodia s polkruhovou apsidou. Existenciu tohto objektu dokladá zachytený základový múr, na ktorom stojí severozápadná časť steny súčasného presbytéria (ide o spoločný múr so severnou sakristiou).
- Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia  troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu. Gotické okná sú zdobené kamennými kružbami.
- V južnej stene presbytéria sa nachádza gotická sedília s jednoduchým lomeným oblúkom a zvyškami freskovej výzdoby.
- V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov. Nezvyčajné je využitie rastlinných motívov na veľkých a pohľadovo exponovaných plochách stien svätyne.
- V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných loďí v roku 1937. Pri osadení bola sčasti zničená dolná časť románskeho okna. 
- Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho. Rebrá klenby dosadajú na zdobené konzoly.
- V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí používal aspoň istý čas na liturgické účely či slúžil ako súkromná kaplnka alebo oratórium.
- Nástenné maľby v sakristii pochádzajú z obdobia okolo roku 1350. Na klenbách nájdeme tradičné zobrazenia štyroch evanjelistov a ďalšie výjavy namaľované na štylizovanej oblohe s hviezdami. Na južnej stene sa nachádzajú obrazy z legendy o sv. Jurajovi - okrem jeho známeho zápasu s drakom aj scénu lúčenia sa s princeznou, ktorú mali obetovať drakovi, a tiež zrejme výjav umučenie svätca.
- Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami. Rovnaké maľby nájdeme len v nie tak vzdialenom Šamoríne.
- Napravo od víťazného oblúka je nad dlažbou v múre osadený náhrobný kameň miestneho farára Petra z roku 1360.
- Nad týmto kameňom je v stene osadený ozdobný kamenný článok v tvare ľalie.
- Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia.
- Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.
- V kostole zaspievala v januári 2016 aj česká speváčka Lucie Bílá (video z vystúpenia), ktorá aj takto podporila projekt obnovy chrámu
- Pri kostole stojí budova fary, v ktorej bolo v roku 2018 identifikované stredoveké murivo s portálmi datované do obdobia konca 13. storočia. Ak by sa podarilo dokázať, že šlo o pôvodnú faru, bol by to zrejme najstarší príklad tohto typu architektúry na Slovensku.

Súčasný stav
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu. Navštívili sme ho v septembri 2006, apríli 2012, januári 2014, apríli 2015, februári a októbri 2016, júli a decembri 2017 a februári 2020.

Bohoslužby: v slovenskom i maďarskom jazyku každý deň v týždni, v nedeľu o 8.00 a 09.30 hod., podrobnejšie informácie na stránke farnosti.

Praktické informácie
Podunajské Biskupice sú mestskou časťou Bratislavy a nachádzajú sa na jej východnom okraji. Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare. Kontakt na farský úrad: 02/45 248 671.
GPS: 48.124278226, 17.209745049

Literatúra
- Botek, A. - Erdélyi. R. - Pauliny, P. - Vachová, B.: Kostola sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach. Nové poznatky o stavebnom vývoji. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2018, č. 4, str. 22 - 27.
- Šimončičová Koóšová, P. - Pauliny, P. - Erdelyi, R. - Vachová, B. - Botek, A. - Pivko, D. - Murín, I.: Lokalizácia najstaršieho sakrálneho priestoru v Kostole sv. Mikuláša v Bratislave - Podunajskýh Biskupiciach (Výsledky archeologického výskumu). In: Achaeologia historica 44, 2/2019, str. 749 - 773. Dostupné v elektronickej podobe na https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/141398/2_Arc....
- Botek, A. - Erdélyi. R. - Pauliny, P. - Vachová, B.: Informácia o architektonicko-historickom výskume Kostola sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Smoláková, M.: K ikonografii sv. Juraja v stredovekom umení na Slovensku. Nástenné maľby kostola v Podunajských Biskupiciach. In: Archaeologia historica: sborník příspěvků přednesených na 37. konferenci archeologů středověku České republiky a Slovenské republiky s hlavním zaměřením na raně středověká centra, jejich podobu a vývoj. Chrudim 19.-22. září 2005 / Brno: Muzejní a vlastivědná společnost v Brně 31, (2006,) s. 433-442. Dostupné v elektronickej podobe na https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/140685.
- Gerát, I.: Svätí bojovníci v stredoveku. Úvahy o obrazových legendách sv. Juraja a sv. Ladislava na Slovensku. Veda, Bradislava 2011.
- Šedivý, J.: Mittelalterliche Schriftkultur im Pressburger Kollegiatkapitel. Bratislava, Chronos 2007.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5M30).

Web:
- http://new.farapb.sk
- www.obnova.sk/blog/pamiatky-v-podunajskych-biskupiciach
- www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/20710

esteban

Za ochotu a pomoc ďakujeme pánovi farárovi Jozefovi Vadkertimu a architektovi Pavlovi Paulinymu z Fakulty architektúry STU v Bratislave.

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu