Slatvina

Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie

Vznik: prvá polovica 15. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce

Historický región: Spiš

Stručný popis: gotický kostol s kvadratickým presbytériom, predstavanou západnou vežou a dvojpodlažnou severnou sakristiou

História
Kostolík stojí v dominantnej polohe na najvyššom mieste intravilánu obce. Postavili ho v krátkom čase niekedy v prvej polovici 15. storočia, možno na mieste staršieho chrámu. Išlo o jednolodie s predstavanou západnou vežou, na svoju dobu už netypickým kvadratickým presbytériom, ku ktorému sa pripájala zo severnej strany dvojpodlažná sakristia.
Krátko po vzniku stavby vyzdobili jej interiér nástennými maľbami, ktorých autor mal blízko k dielni Majstra ochtinského presbytéria pôsobiacej predovšetkým v regióne Gemer.
V roku 1531 sa majiteľmi Spišského hradu, pod ktorým v tej dobe Slatvina patrila, stali Thuzovci a kostol tak prevzali evanjelici. Do rúk katolíkov sa vrátil až v roku 1666. Počas tohto obdobia, niekedy v poslednej štvrtine 16. storočia bola renesančne upravená veža a vznikol súčasný krov nad loďou z dreva datovaného dendrochronologicky do roku 1579.
V rokoch 1800 - 1810 prešiel kostol rozsiahlou prestavbou, v rámci ktorej bola zaklenutá loď, čím sa časť nástenných malieb dostala do podkrovia. Takisto boli nahradené pôvodné okná väčšími. Východné okno na druhom podlaží sakristie bolo zamurované, rovnako ako aj pôvodný vstup do lode z južnej strany. Ten bol nahradený novým vchodom cez vežu.
Väčšie práce sa uskutočnili aj v rokoch 1970-72, kedy bola vymenená strešná krytina, položená nová dlažba v lodi a presbytériu a nahodená brizolitová omietka. Tá bola odstránená počas obnovy v roku 2007. V rámci nej sa uskutočnil aj podrobnejší výskum, ktorý objasnil najstaršie dejiny stavby a priniesol aj odkrytie hodnotných nástenných malieb z 15. storočia.

Zaujímavosti
- Kostolík stojí v dominantnej polohe na najvyššom mieste v obci.
- Samotná obec sa spomína už v roku 1246 pod názvom Zek ako majetok miestneho šľachtického rodu de Zek.
- V staršej literatúre bol vznik stavby datovaný na koniec 13. storočia na základe ešte kvadratického presbytéria, združených okien na veži i tzv. slatvinskej Madony z druhej tretiny 14. storočia. Podrobný výskum však výstavbu dnešného kostola posunul až do obdobia prvej polovice 15. storočia.
- Zo staršieho chrámu, ktorý tu podľa všetkého existoval, sa zachovala okrem spomínanej plastiky Madony (dnes v Múzeu krásnych umení v Budapešti) aj kamenná krstiteľnica. Pozostatkom predchodcu dnešného kostola by mohla byť aj časť odlišného muriva objaveného v mieste napojenia severnej steny lode na západnú stenu druhého podlažia sakristie. Viac informácií by mohol priniesť až ďalší výskum, vrátane archeologického.
- V exteriéri sa z čias stredoveku zachovalo východné okno tzv. záclonkového typu na druhom podlaží sakristie, zvanom knižnica, sčasti prezentovaný južný portál do lode, ako aj združené okná na veži, ktoré delí stĺpik polygonálneho prierezu. Východné okno svätyne bolo zmenené na niku, v ktorej je pod sklom umiestnená soška Panny Márie.
- V interiéri ide najmä o rebrovú krížovú klenbu presbytéria so svorníkom bez výzdoby, severný portál do sakristie a kamenné pastofórium s ozdobnou kovovou mriežkou. Vo východnej stene je prezentované ostenie zamurovaného okna s už/ešte polkruhovým záklenkom.
- V presbytériu a na severnej stene lode boli odkryté veľmi dobre zachované nástenné maľby, ktoré majú blízko maľbám z prvej tretiny 15. storočia v Žehre a Bijacovciach. Ich autorom bol zrejme žiak Majstra ochtinského presbytéria, ako o tom svedčí stvárnenie viaceré scén (napríklad Kladenie do hrobu).
- Obsahovo ide v presbytériu o výjavy zo života Ježiša Krista, ktoré na klenbe dopĺňajú obrazy Panny Márie, Abrahámovho lona, ako aj symboly evanjelistov a podobizne anjelov. Na vnútornej strane víťazného oblúka sú polpostavy prorokov v medailónoch.
- Na severnej stene lode boli sondážne odkryté časti ladislavskej legendy.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v neďalekých obciach Spišské Vlachy a Žehra.

Súčasný stav
Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v dobrom stave. Navštívili sme ho v máji 2015.

Bohoslužby: v utorok a sobotu o 18.00, v nedeľu o 10.30 hod.

Praktické informácie
Obec leží cca 5 km severovýchodne od Spišských Vlách. Kostolík stojí v oplotenom ale prístupnom areáli na okraji obce pri cintoríne. Kontakt na farský úrad: 053/ 44 954 89.
GPS: 48.961775482, 20.840737696

Literatúra:
- Gojdič, I.: Architektonický vývoj kostola nanebovzatia Panny Márie v Slatvine. In: Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach 2007 , s. 133-138, Trnava 2008.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2732).

Web:
- www.slatvina.eu
- http://www.dokostola.sk/kostol/412372-nanebovzatia-panny-marie
- http://www.terraincognita.sk/sk/slatvina-goticky-kostol-ku-cti-nanebovza...

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu