Ludrová-Kút

Patrocínium: Všetkých svätých

Vznik: cca posledná tretina 13. storočia

Poloha: v opevnenom areáli na malej vyvýšenine uprostred polí

Stručný popis: pôvodne jednoloďový ranogotický kostolík s kvadratickým presbytériom, predstavanou západnou vežou a severnou sakristiou

História
Kostolík bol postavený niekedy v tretej tretine 13. storočia v zjednodušenom ranogotickom slohu typickom pre región Liptova ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. V prvej polovici 15. storočia bol interiér a sčasti aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami.
V roku 1447 bol obsadený bratríkmi, s čím možno súvisí prístavba západnej veže, ktorá bola už zničeným letopočtom datovaná pred rok 1466. Na začiatku 16. storočia bola pristavaná južná loď, ktorá sa otvára do hlavnej lode širokým oblúkom. Niekedy v 17. storočí bola veža nadstavaná a okolo kostola bol vybudovaný múr.
Napriek šíriacej sa reformácii zostal kostolík celé 16. storočie i začiatok 17. storočia v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1679 (podľa iných zdrojov 1672 či 1673). V nasledujúcich rokoch získavali kostolík protestanti vždy počas protihabsburských povstaní. Definitívne sa katolíkom vrátil v roku 1709.
V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice, ktorý dal kostolík i múr okolo neho opraviť. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953.
V nasledujúcom roku objekt odkúpil štát a dal do správy Liptovského múzea v Ružomberku. Počas obdobia rokov 1958 až 1966 prešiel kostolík komplexnou obnovou a v 70. rokoch bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti, od roku 2011 sa realizuje ďalšia obnova, v rámci ktorej bola vymenená strešná krytina a reštaurujú sa nástenné maľby.

Zaujímavosti
- Opevnený kostolík svojou polohou v otvorenom priestore mimo obce predstavuje krásnu ukážku zasadenia stredovekej architektúry do kultúrnej krajiny.
- Architektonicky ide o gotickú stavbu využívajúcu ešte aj niektoré románske prvky.
- Na východnej a južnej stene presbytéria sa zachovali dve štrbinové a jedno kruhové okno románskeho tvaru. Ich špalety, ako aj rebrá klenby, sú ozdobené najstaršími maľbami v kostolíku ešte neskororománskeho štýlu, využívajúcimi krížové, kosoštvorcové, trojuholníkové a ľaliové vzory.
- Do rovnakého obdobia krátko po dostavbe kostolíka patria aj viaceré konsekračné kríže na víťaznom oblúku a stenách hlavnej lode.
- K prvej stavebnej etape by malo patriť aj okno na južnej stene lode, ktoré zachytil v sondách nedávny výskum.
- Na severnej stene lode odkryli reštaurátori triptych malieb s obrazmi Bolestného Krista, Panny Márie Ochrankyne a sv. Jána Krstiteľa s dvoma ďalšími svätcami. Vznikli okolo roku 1400 a patria k taliansko-byzantskému štýlu nástenného maliarstva. Pod nimi sa zachoval zvyšok výjavu súboja sv. Juraja s drakom z o čosi mladšieho obdobia.
- Steny svätyne zdobia fresky namaľované v období okolo rokov 1420 - 1440 neznámym autorom ovplyvneným už západoeurópskym štýlom gotickej maľby (Česko). Predstavujú christologický cyklus – život Krista v celkovo 34 obrazoch.
- Ide o najrozsiahlejší cyklus fresiek zo života Krista na Slovensku. Obsahuje okrem iného aj zriedkavo zobrazovaný výjav Obesenie Judáša. Typickým pre tento kostolík je výrazne nerovný, zvlnený povrch stien svätyne.
- Zaujímavým prvkom je vzájomné previazanie jednotlivých scén, inak zasadených do samostatných rámov, pomocou presahov častí tiel alebo oblečenia postáv. Maliar takisto nedodržiaval dovtedy prísne rozvrhnutie jednotlivých scén v priestore svätyne či ich obsah. Na vnútornej ploche triumfálneho oblúka tak nájdeme nie päť múdrych a nemúdrych panien, ale iba ich trojice. Výjav Poslednej večere zasa prepojil so scénou umývania nôh a tak sa na jednom obraze objavuje Ježiš Kristus hneď dvakrát.
- Odborníci len nedávno zistili, že na umocnenie dojmu z nástenných malieb využili stredovekí majstri aj slnečné svetlo prenikajúce do svätyne cez štrbinové okno vo východnej stene a kruhové okno na južnej stene počas letného a zimného slnovratu.
- V slovenskom prostredí je neobvyklý rozsah využívania nápisových pások, ktoré nájdeme prakticky pri každej scéne.
- Maľby v presbytériu zrejme neboli nikdy zatreté, ani počas reformácie.
- Jednoduchý svorník klenby zdobí namaľovaná tvár Krista.
- Na južnej stene hlavnej lode, pri oblúku spájajúcom ju s pristavanou južnou loďou, sa zachovali malé zvyšky nástenných malieb.
- Na vonkajšej fasáde východnej steny presbytéria je zvyšok monumentálnej nástennej maľby zobrazujúcej sv. Krištofa. Vedľa neho zachytávajú staršie opisy aj obraz Ukrižovania, dnes už stratený.
- Niekedy v rokoch 1552 - 55 zajali v kostolíku počas sporu o majetky vojaci zemana Juraja Rakovského ružomberských mešťanov, ktorí tam prišli na sv. omšu.
- Pôvodný neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie sa dnes nachádza v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
- Neskorogotický južný portál je plný rýh, tie mali podľa legendy zanechať šable šľachticov, ktorí sekaním zdravili pána domu, v tomto prípade Boha. Najväčšiu ryhu mal spraviť poľský kráľ Ján Sobieski, keď sa vracal domov po víťaznej bitke s Turkami pred Viedňou v roku 1683. Na prahu vstupu sa nachádza viacero priehlbiniek kruhového tvaru - zrejme magické jamky- V kostolíku je podľa ďalšej legendy pochovaný majster templárskeho rádu Johann Gottfried von Herberstein. Výskum však nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti a jednoznačne ani žiadne sídlo tohto rádu na našom území, napriek viacerým ďalším legendám.
- V ľavej hornej časti portálu je doteraz viditeľná kamenárska značka v tvare trojramenného hákového kríža.
- Na južnej stene pristavanej južnej lode sa nachádzajú slnečné hodiny.
- Priamo od kostola je vidieť pri pohľade na sever vedľa továrenského komína ďalší starý kostolík – ranogotickú stavbu v Martinčeku. Neďaleko sa nachádza aj stratený kostolík v Liskovej.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na virtualtravel.sk.
- Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi.

Súčasný stav
Kostolík patrí pod Liptovské múzeum a je sprístupnený verejnosti. Vonkajšie fasády sú v dosť zlom stave. V roku 2011 získalo múzeum dotáciu na reštaurovanie fresiek, v roku 2012 bola čiastočne vymenená strešná krytina (šindle). Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne kultúrne podujatia. V súčasnosti sa reštaurujú fresky v interiéri, Významným zásahom bolo sňatie väčšej časti malieb v južnom výseči klenby v presbytériu v rámci reštaurovania, keďže boli modernou domaľbou. Kvôli týmto prácam treba rátať s možnými obmedzeniami pri prehliadke. Navštívili sme ho v júli 2006, júli 2011, januári 2013 a máji 2015.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej obce Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Ako expozícia Liptovského múzea je počas letnej sezóny voľne sprístupnený za symbolické vstupné aj so sprievodcom, príplatok je aj za fotenie a natáčanie. Inokedy je potrebné sa vopred ohlásiť. Bližšie informácie na tel. č.: 0917 120 693 alebo na stránke múzea.
GPS: 49.063684358, 19.329468012

Literatúra:
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, okres Ružomberok. PÚ SR a Slovart, Bratislava 2008.
- Valášek, Š. - Brokutová, J. - Vandáková, K. - Vandák, J.: Symbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova. Vydavateľstvo: Inertial Technologies, 2013.
- Anderssonová, M. - Močáry, B. - Svrček, P. ml. - Vandák, J.: Kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte. Svedok stáročí. Vydavateľ: Ing. Branislav Močáry - Sova, miesto a rok vydania neuvedené (asi Ružomberok, 2007).
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska. Gerlach Print, Bratislava 2002.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Kol. aut.: Sedem zastavení. Sakrálne pamiatky dolného Liptova (informačná brožúra). Miesto, rok vydania neuvedený.
- Jesenský, M.: Kostol v Ludrovej. Žilinský samosprávny kraj, rok vydania neuvedený. Dostupné v elektronickej podobe - http://www.templarskykraj.sk/images/uploads/KOSTOL_V_LUDROVEJ_1.pdf a http://www.templarskykraj.sk/images/uploads/KOSTOL_V_LUDROVEJ_2.pdf.
- Šugár, P.: Nástenné maľby kostola v Ludrovej (SK). Bakalárska práca, Masarykova univerzita v Brne, Filozofická fakulta, 2007. Dostupné v elektronickej podobe: http://is.muni.cz/th/110831/ff_b/.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5Y19).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web:
- www.ludrova.sk
- www.liptovskemuzeum.sk
- www.youtube.com

esteban

Ďalšie články o Ludrovej: Z nášho itinerára

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu