Trifóriá románskych kostolov na Slovensku

Združené okná, zvané bifóriá, predstavujú jeden z najtypickejších prvkov románskeho slohu. Okná rozdelené v strede kamenným či tehlovým stĺpikom nájdeme na stavbách z tohto obdobia po celom Slovensku, od Hamuliakova na Žitnom ostrove, cez baziliku v Dobrej Nive a katedrálu v Spišskej Kapitule až po Brehov na Zemplíne. Ako architektonický prvok sa používal aj v období ranej gotiky (napr. Zolná či Spišský Hrušov).

Úplne iná situácia na Slovensku je s trojitými oknami - trifóriami. Hoci v zahraničí, vrátane našich susedov, predstavujú pomerne bežný prvok ako bifóriá, na našom území ich dnes nájdeme len na zopár stavbách, ktoré sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.

Trifóriá sa používali predovšetkým na vežiach, v ich vyšších poschodiach, aby odľahčili váhu muriva a znížili tak záťaž na spodnú časť veže. Nachádzame ich tak na všetkých typoch sakrálnych stavieb, u nás však predsa len skôr na tých reprezentatívnejších (aspoň, čo sa týka zachovaných ukážok). Vzhľadom na len z malej časti zachovaný pôvodný fond stavieb, nemožno v prípade Slovenska vyvodzovať nejaké všeobecnejšie závery.

V súčasnosti môžeme zachované trifóriá obdivovať len v Diviakoch nad Nitricou (reprezentatívna dvojvežová jednoloďová stavba), Svätušiach (pôvodne bohato zdobený jednoloďový kostol so vstavanou vežou), Kaplne (pôvodne dvojvežová tehlová stavba) a Boldogu (románska prestavba staršieho jednoloďového objektu). Výskum taktiež zachytil existenciu trojitých okien na vežiach kostola v Krušovciach a podľa všetkého aj na neskororománskej veži v Kostoľanoch pod Tribečom.

V Diviakoch nad Nitricou nájdeme trojité okná na severnej veži, na jej východnej a severnej strane (na jej južnej a západnej strane sú jednoduché bifóriá). Vo Svätušiach sú trifóriá na severnej a južnej strane veže, dokonca v dvoch podlažiach nad sebou. V Kaplne sa trojité okná nachádzajú na severnej veži, na jej severnej, západnej i južnej strane. V Boldogu je jediné trifórium na západnej strane vežičky. 

Vo všetkých týchto prípadoch ide o reprezentatívnejšie stavby vo vidieckom prostredí, ktorých staviteľom boli predovšetkým miestni zemepáni. V prípade Diviakov nad Nitricou to boli Diviackovci, Krušovce, kde šlo podľa všetkého o kláštornú stavbu, patrili rodu Branč-Lipovníckych, v Kostoľanoch pod Tribečom to boli Forgáčovci. Do vlastníctva šľachtických rodov patril do začiatku 2. polovice 14. storočia aj Boldog. Vo Svätušiach sú správy o šľachtických vlastníkoch až z 15. storočia, darovacia listina kráľa Bela IV. z roku 1244 ku Kaplne je dokázané falzum.

Trifóriá v Krušovciach a Kostoľanoch pod Tribečom boli objavené pri výskume len v nedávnych rokoch. Nie je preto vylúčené, že nás podobné objavy čakajú aj v budúcnosti.

esteban

Rubrika: Aktuality