Centrála

– stavba kruhového, štvorcového alebo viacbokého (zvyčajne 6 al. 8-uholníkového) pôdorysu, ktorá sa u nás stavala počas takmer celého stredoveku. Funkčne šlo o kostoly, → kaplnky (často v areáloch hradísk) alebo → karnery.

Najznámejším typom stavby s centrálnym pôdorysom sú → rotundy, ktoré sa stavali predovšetkým v románskom období. Okrem nich poznáme z tohto obdobia aj tzv. tetrakonchy - centrály so štyrmi apsidami v exteriéri (Chrasť nad Hornádom). 

V období gotiky sa presadzujú centrály so šesť-, resp. osemuholníkovým pôdorysom (hexagón, resp. oktogón). Išlo prevažne o menšie stavby - kaplnky a karnery (napr. Skalica, Holíč, Zvolen, Podolínec, Gombasek), výnimočne o kostol (Nové Mesto nad Váhom). K polygonálnej lodi sa viaže menšia svätyňa rôzneho pôdorysu.

Charakteru centrálnej stavby sa blížia aj niektoré gotické kostolíky s takmer štvorcovými loďami zaklenutými na centrálny pilier, ako aj niektoré gotické karnery (Bratislava).

Rubrika: Slovník