10. storočie - poveľkomoravské obdobie

Hoci zánik Veľkej Moravy znamenal koniec centrálnej štátnej moci na našom území, na nižšej úrovni (veľmožské dvorce, osady) život plynule pokračoval.
Archeológovia kontinuitu osídlenia jasne dokázali na viacerých lokalitách (Nitra, Bratislava, Ducové, Liptovská Mara).

Ukazuje sa, že obsadzovanie Slovenska maďarskými kmeňmi nebolo také dramatické, ako sa v minulosti predstavovalo. O to viac, že v priebehu 10. storočia Maďari obsadili a osídlili len južné, rovinaté oblasti Slovenska; išlo najmä o dolné toky riek Morava, Váh, Hron, Ipeľ, Hornád a Ondava po líniu Hlohovec – Nitra – Lučenec – Rimavská Sobota – Turňa nad Bodvou – Michaľany.

Severnejšie časti Slovenska obsadili podľa všetkého českí Přemyslovci a udržali si až do konca 10. storočia. Nie je vylúčené, že ich zvrchovanosť uznávali aj maďarskí vládcovia usadení severne od Dunaja.

Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa predpokladalo, že to nebola vhodná doba na tak náročné projekty, ako boli murované kostoly. Archeológovia však dokázali pak. Výskumy potvrdili nielen kontinuitu osídlenia, ale aj pokračujúce budovanie kostolov. To plynule nadväzovalo na veľkomoravskú tradíciu pridržiavaním sa osvedčených typov sakrálnych stavieb - rotúnd a jednoloďových kostolíkov s kvadratickou či podkovovitou apsidou.

V tomto období navyše veriaci bezpochyby naďalej využívajú viaceré veľkomoravské kostoly, ktoré tak nepochybne slúžili aj ako istý vzor. Išlo napríklad o rotundy v Ducovom, Trenčíne, nejaký čas nepochybne aj baziliku na bratislavskom hradnom kopci a kostoly na  Devíne a Martinskom vrchu v Nitre, aj keď viaceré z nich boli ešte v prvej polovici storočia zničené počas útokov Maďarov.

Archeologické výskumy odkryli viacero stavieb, datovaných či datovateľných do tohto obdobia. Do 10. storočia sa zvyknú datovať základy prvého kostolíka v Nitre-Párovciach. Takisto datovanie viacerých z najstarších zachovaných stavieb u nás, ako sú Kopčany, Nitrianska Blatnica, ale aj Kostoľanv pod Tribečom, je pomerne voľné a okrem 9. storočia prichádza rovnako do uvahy aj nasledujúce storočie. Nie celkom jasné je aj datovanie kostolíka v Otrhánkach.

Z hľadiska architektonického štýlu môžeme hovoriť o pokračovaní veľkomoravských staviteľských tradícií, ktoré boli zrejme len v minimálnej miere a len pri významných stavbách dopĺňané o vplyvy z vyspelejšieho zahraničia.

Nie je vylúčené, že podrobnejšie výskumy v budúcnosti dokážu starší pôvod aj u ďalších stavieb. Jedným z príkladov môže byť nedávne datovanie rotundy v Bíni do 10. storočia (aj keď nie všeobecne akceptované).

esteban

Rubrika: Vek apsíd