Bratislava - veľkomoravská bazilika a iné stavby

----- NOVÉ FOTO -----

V roku 1965 objavili na východnej terase hradného kopca v Bratislave Tatiana Štefanovičová a Belo Polla základy veľkomoravskej trojloďovej baziliky. Zachovala už len ich juhozápadná časť s troma pármi pilierov, oddeľujúcich hlavnú loď od bočnej. Veľkomoravskú stavbu prekrývali mladšie objekty z 10. a 11. storočia.

Bazilika postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia ako jeden z najväčších kostolov Veľkej Moravy. Bola široká 12,8 - 13 metra a podľa niektorých rekonštrukcií mohla byť jej pôvodná dĺžka takmer 20 metrov. Tieto rozmery z nej robia jednu z najväčších sakrálnych stavieb Veľkej Moravy. Východný záver baziliky sa nám nedochoval, keďže bol zničený neskoršou ťažbou kameňa, ale na základe porovnaní s inými stavbami z tohto obdobia usudzujeme, že bol tvorený troma apsidami.

Ako stavebný materiál boli použité tehly, kamenné bloky a strešná krytina zo staršej rímskej stavby. Rekonštruované základy sú netypické tým, že juhozápadné nárožie nezviera bežný pravý uhol, ale tupý uhol 95 – 100 stupňov.

Táto odchýlka, vyskytujúca sa pri viacerých stavbách z 8. a 9. storočia, sa niekedy zvykla vysvetľovať ako chyba neskúsených staviteľov. Iná teória zasa považovala odchýlku za následok viacerých stavebných fáz, počas ktorých stavitelia zmenili orientáciu kostola na základe aktuálnej polohy vychádzajúceho slnka. Tretia hypotéza hovorí o odchýlke pri vymeriavaní základov v teréne, ktorá na hotovej stavbe nebola až taká viditeľná a nemala ani negatívny vplyv na jej statiku.

V 10. storočí na zvyškoch baziliky postavili pevnostný objekt, zrejme vežu opevnenia areálu hradu či hradiska. V nasledujúcom storočí na tomto mieste, možno ako istý znak kontinuity, postavili ranorománsku baziliku najsv. Salvátora, ktorej časti základov sa tu taktiež zachovali.

Pred výstavbou tohto chrámu odviezli preč sutiny z veľkomoravskej baziliky a použili ich ako stavebný materiál do pevnostného valu. Tam ich v roku 1990 našli archeológovia, ktorí objavili okrem rímskych tehál a strešnej krytiny aj úlomky omietky z interiéru, pričom na časti z nich sa zachovali aj pôvodná maliarska výzdoba. Na niektorých fragmentoch objavili časti pôvodnej figurálnej výzdoby (časť hlavy svätca so svätožiarou, časť postavy s ramenom a predlaktím pri tele). Ďalšie nálezy potvrdili, že okná, vstup i nárožia boli zvýraznené červenou farbou, čo bola ešte stará antická tradícia.

Pri románskej bazilike postavili po roku 1200 kruhový karner s vnútorným priemerom 350 cm, ktorý však zrejme nestačili začať využívať, keďže baziliku v roku 1221 presunuli z hradného kopca do podhradia.

V súčasnosti sú zvyšky základov všetkých troch stavieb pamiatkovo upravené a voľne prístupné v rámci hradného areálu.

GPS: 48.142064762, 17.101078033

Zdroje:
- Botek, A.:
Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade. In: Verbum historiae, roč. 2014, č. 1, str. 7 - 34. Dostupné na internete.
- Fiala, A.: Výtvarný prejav veľkomoravskej baziliky na Bratislavskom hrade. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1999, číslo 4, str. 5 - 8.
- Vančo, M.: Počiatky kresťanskej architektúry. Veľkomoravská sakrálna architektúra na Slovensku. In: Problémy dejín výtvarného umenia Slovenska. Veda, Bratislava 2002, str 19 - 53. 
Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Ruttkay, A.: Počiatky kresťanskej sakrálnej architektúry v archeologických nálezoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1995, číslo 4, str. 8 – 13.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu