Hronský Beňadik - farský kostol

Obec Hronský Beňadik známa vďaka najvýznamnejšiemu benediktínskemu kláštoru na území Slovenska v stredovekom Uhorsku sa môže pochváliť aj menej nápadnou stavbou pôvodného farského Kostola sv. Egídia. V hmote barokového kostola sa však skrývajú zvyšky románskej stavby, ktorej pôvod siaha možno až do 11. storočia. Objekt je tak najstaršou stojacou pamiatkou v obci, staršou ako samotný kláštor, ktorého objekty z románskeho obdobia boli nahradené novšími stavbami, vrátane kostola.

Kostol v podkláštornej osade Petend sa spomína v písomných prameňoch už v roku 1209, výskum v rokoch 2012 a 2013 však potvrdil ešte starší pôvod stavby. Postavili ju ako jednoloďový chrám s kvadratickou svätyňou už niekedy v období od poslednej štvrtiny 11. storočia po prvú polovicu 12. storočia. Staviteľmi boli podľa všetkého miestni benediktíni, ako to naznačuje aj zasvätenie chrámu.

Nie je vylúčené, že pôvodne mal kostolík kratšiu loď, ktorú neskoršie, ešte v románskom období predĺžili západným smerom. Takéto riešenie naznačujú pomerne veľké rozmery románskej stavby, ktorej dĺžka bola vyše 20 metrov s vnútornou plochou 103 metrov štvorcových. Rozmerovo bol len o niečo málo kratší a užší ako súčasná stavba. 

Zvyšky tejto stavby boli odkryté archeologickým výskumom v interiéri súčasného chrámu. Zachytiť sa podarilo úseky základového muriva svätyne a oltarnej menzy, ako aj kratší úsek severnej steny lode. Ako stavebný materiál bolpoužitý lomový kameň. Výskum však navyše priniesol zistenie, že západná stena dnešného kostola pochádza ešte z tohto románskeho chrámu (eventuálne mladšej románskej fázy), a to v celej pôvodnej šírke.

K tomuto priečeliu pristavali zrejme už v období ranej gotiky súčasnú vežu. Vzhľadom na to, že veža nemá pravé uhly, došlo k zaujímavej situácii, kedy sú oba gotické portály (do veže a z podvežia do lode) vyosené voči tejto veži, keďže stavitelia ich umiestnili osovo doprostred západného priečelia románskej stavby.

V roku 1674 sa realizovala rozsiahla obnova stavby v barokovom štýle. Pred rokom 1724 pristavali k východnej časti južnej stene suterénnu prístavbu obdĺžnikového tvaru. Nie je vylúčené, že táto do značnej hĺbky siahajúca stavba narušila statiku románskej stavby, čo mohlo viesť k uvádzanému zrúteniu jej klenby v spomínanom roku 1724. Táto havária si potom vyžiadala stavbu súčasného chrámu, ktorá sa uskutočnila v medzi rokmi 1728 a 1742. Z pôvodnej stavby stavitelia využilli len západnú stenu lode.

Viac svetla do dejín stavby priniesli roky 2012 a 2013, kedy sa realizoval reštaurátorský výskum pod vedením F. Šmigrovského a  M. Haviarová a T. Haviar uskutočnili architektonicko-historický a umelecko-historický výskum. Pod vedením J. Tirpáka sa taktiež v interiéri a exteriéri kostola uskutočnil geofyzikálny prieskum.

Zo stredovekého chrámu sa dnes zachovala románska západná stena lode, tvoriaca prevažnú časť západného priečelia súčasného kostola, ako aj hranolová predstavaná veža. Z architektonických detailov ide predovšetkým o neveľké románske okienko sekundárne vložené do východnej steny novšej sakristie, ako aj gotické vstupy na veži a v podveží.

GPS: 48.34684999, 18.556069136

Zdroje:
- Hanuš, M:
Archeologický výskum Kostola sv. Egídia v Hronskom Beňadiku. In: Archaeologia Historica, roč. 2015, č. 40. str. 221 - 245.Dostupné v elektronickej podobe
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5551).
- https://farnosthronskybenadik.webnode.sk/
- http://www.obechronskybenadik.sk/pamatihodnosti-obce.html

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu