Hronský Beňadik - románska bazilika

Po požiari kláštorného komplexu v Hronskom Beňadiku v roku 1881 boli pri výskume v gotickom kostole a jeho blízkosti odkryté základy trojloďovej románskej baziliky - pôvodného kláštorného chrámu z 11.- 12. storočia.

Benediktínsky kláštor založilo nitrianske knieža Gejza, neskorší uhorský kráľ, niekedy v 60. alebo 70. rokoch 11. storočia. Donáciu majetkov kláštoru potvrdil už ako panovník v roku 1075. Išlo o jeden z najvýznamnejších a najbohatších stredovekých kláštorov v celom Uhorsku.

Stavba mala mať podobu trojloďovej baziliky, pričom bočné lode sa otvárali do hlavnej šiestimi arkádovými oblúkmi. Lode boli na východnej strane ukončené polkruhovými apsidami, pričom stredná z nich mala väčšiu šírku i hĺbku ako bočné. Na západnej strane sa nachádzalo dvojvežové priečelie, pričom veže boli vtiahnuté do pôdorysu. Medzi nimi sa nachádzal ďalší pilier, ktorým mal zrejme niesť západnú emporu.

Typologicky predstavuje kostol spojenie talianskeho vplyvu (trojlodie s troma apsidami a bez priečnej lode) a západoeurópskej architektúry (dvojvežové západné priečelie). Kostol mal vnútornú dĺžku 32 m a šírku 14,5 m. Šírka hlavnej lode bola viac ako dvojnásobok šírky bočných lodí.

V porovnaní s dnešnou gotickou stavbou mala byť románska bazilika posunutá mierne na juh a západ, pričom jej južná stena bola zachytená už mimo pôdorysu gotického chrámu. Severná stena sa mala nachádzať pod piliermi nesúcimi oblúky spájajúce súčasnú hlavnú a severnú loď.

Táto podoba chrámu predstavuje ideálnu rekonštrukciu pôdorysu publikovanú v roku 1890 a ktorá bola len sčasti doložená archeologickým výskumom. Ten zachytil základy severnej veže, časť severného múru bočnej lode, celú severnú a centrálnu apsidu a väčšiu časť múrov južnej apsidy, ako aj základy južnej steny lode. Z piatich párov pilierov boli odkryté reálne iba tri severné a jeden južný.

Nie je úplne jasné, či táto murovaná stavba stála už v roku 1075 alebo ju postavili v posledných desaťročiach 11. storočia, prípadne či ju dokončili až v priebehu 12. storočia. Ak by sa potvrdilo, že bazilika vznikla už v posledných desaťročiach 11. storočia, išlo by podľa všetkého o najstarší príklad tohto stavebného typu chrámu, ktorý sa rozšíril v Uhorsku na konci 11. storočia.

Podobu románskej stavby odkrytej v rokoch 1881 - 1883 mal overiť nedávny geofyzikálny výskum v kostole a jeho tesnej blízkosti. Ten zachytil podzemné objekty, ktoré sú podľa všetkého zvyškami zaniknutej baziliky, vrátane dutého priestoru, zrejme krypty. V rozpore s rekonštruovanou podobou neboli zachytené murivá severnej lode, čo môže naznačovať, že dnes známy pôdorys románskeho kostola nemusí zodpovedať realite alebo mohli byť tieto murivá využité pri výstavbe gotického chrámu.

Jasnejšie odpovede by priniesol až revízny archeologický výskum, ktorý by si jedna z najvýznamnejších lokalít slovenského i uhorského raného stredoveku po vyše 130 rokoch jednoznačne zaslúžila.

GPS: 48.344872994, 18.557903767

Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937 (z tejto publikácie bola prevzatá titulná fotka).
- Pomfyová, B.: Ranostredoveké kláštory na Slovensku: torzálna architektúra – torzálne poznatky – torzálne hypotézy. In: Archaeologia historica. 2015, roč. 40, č. 2, str. 733-777. Dostupné aj v elektronickej podobe.
- Tirpák, J.: Stredoveká sakrálna architektúra vo svetle archeogeofyzikálneho výskumu na Slovensku II. diel. Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, 2016.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5400).
- http://www.viabenedictina.eu/sk/hronsky-benadik-1

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu