Slavošovce
V dedinke Slavošovce sa zachoval pôvodne gotický kostolík zo 14. storočia s mohutnou vežou, slúžiaci dodnes Evanjelickej cirkvi a. v., po prestavbe v 18. storočí však už stredoveký pôvod stavby veľa nepripomína.
Kostolík postavili niekedy v priebehu 14. storočia (spomína sa v roku 1395) ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a mohutnou západnou vežou. Ako filiálny kostol patril pod farnosť v Koceľovciach. Už v roku 1545 prevzali objekt protestanti a stal sa fíliou zboru v Ochtinej.
Protestanti si kostolík upravili podľa svojich liturgických potrieb, rozsiahlejšie úpravy sa realizovali aj po roku 1612, keď vznikol samostatný cirkevný zbor v Slavošovciach.
V roku 1712, po ukončení stavovských povstaní, sa pristúpilo k veľkej prestavbe, ktorej cieľom bolo zväčšiť kapacitu pomerne malého chrámu. Zbúraná bola južná stena lode a miesto nej bola kolmo na pôvodný kostolík pristavaná nová loď a svätyňa. Zo severnej (severovýchodnej) strany bola k novej lodi pristavaná dvojpodlažná sakristia a murovaná predsieň. Priestor medzi novou prístavbou a starou svätyňou sa tým pomerne "zaplnil" a kostol tak získal netradičný pôdorys.
Stavebné úpravy sa realizovali aj v roku 1913 (nová tribúna) a v 70. rokoch minulého storočia bol celý objekt omietnutý hrubou omietkou, ktorou zjednotili fasády staršej i novšej časti.
Gotická svätyňa je dnes nevyužívaná a slúžila aj ako sklad. Víťazný oblúk do starej lode bol zamurovaný a vstup je možný len zvonka. V interiéri na stenách sú zachované nástenné maľby, ktorých časti sa črtajú pod novšou omietkou. V juhovýchodnej stene je výklenok zamurovaného gotického okna a nika pastofória.
GPS: 48.712546219, 20.284468532
Zdroje:
- Šmelková, E.: Aktualizačný list pamiatky. KPÚ Košice, pracovisko Rožňava, 2002.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://gesecav.sk/cirkevne-zbory/cirkevny-zbor-...
- https://www.facebook.com/media/set/?set=a.484643...
- https://gemer.vucke.sk/trip/gemer/gemer/kultura/...
esteban
22. 12. 2012, upravené 1. 6. 2024
Za ochotu ďaujeme pani kaplánke Kristíne Halžovej.
