Vranov nad Topľou

V 70. rokoch minulého storočia sa vďaka vdp. dekanovi Jurajovi Macákovi, správcovi farnosti v Michalku a amatérskemu archeológovi, podarilo objaviť zvyšky najstaršieho kostola vo Vranove nad Topľou. Pri hĺbení kanalizačnej ryhy boli zachytené zvyšky muriva, ktoré identifikoval ako svätyňu tejto stratenej stavby.

Jeho teóriu potvrdili aj archeologické výskumy na mieste terajšieho mestského parku v dolnej časti Námestia slobody realizované v rokoch 2008 a 2010 Vlastivedným múzeom v Hanušovciach nad Topľou, ktoré odkryli v predpokladanej polohe základy lode tohto kostola.

Našla sa severná stena lode (šírka 120 cm) s pristavaným oporným pilierom, zvyšky vnútorného severozápadného nárožia lode a snáď severovýchodného nárožia svätyne, južná stena lode len v malých fragmentoch.

Išlo o pomerne veľkú stavbu s pozdĺžnou loďou a kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou. Šírka lode v interiéri bola 13,5 metra, šírka svätyne 6,5 metra. Podľa hypotézy odborníkov mohla byť celková dĺžka kostola až 33 metrov.

Stavba bola predbežne datovaná do obdobia okolo polovice 13. Storočia, čo znamená, že mohla byť postavená v neskororománskom alebo ranogotickom slohu, čomu by zodpovedala aj jej dispozícia.

Kostol, ktorého sa zrejme týka zápis v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 37, bol pravdepodobne zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, neskôr bolo zmenené na sv. Štefana kráľa.

V roku 1490 sa uskutočnila z podnetu 3imona z Rozhanoviec neskorogotická prestavba objektu. V roku 1559 kostol začali využívať kalvíni a v roku 1575 sa tu vydávala neskoršia čachtická pani Alžbeta Bátoriová za Františka Nádašdyho. V roku 1580 sa začalo s výstavbou nového chrámu pre potreby kalvínov a po jeho dokončení zostal stredoveký kostol evanjelikom slovenského pôvodu.

Roky stavovských povstaní spojených s nábožensky motivovanými bojmi sa podpísali aj na stave tohto tzv. slovenského kostola. V roku 1629 ho našla vizitácia evanjelickej cirkvi využívaný ako sklad a sýpku. Už o rok neskôr bol vrátený katolíkom, konkrétne františkánom. Nemáme informácie o následnej obnove, ale v roku 1672 bola stavba opäť v zlom stave – vypálená a polozrúcaná.

V júni 1773 konštatuje kanonická vizitácia, že kostol je úplne opustený a bez strechy. Stojaci objekt v opevnenom areáli zachytáva ešte aj vojenské mapovanie z rokov 1769 – 1785. Podľa svedectva zo začiatku 20. storočia (1904)  mala byť viditeľná časť oltárnej menzy.

Po zániku kostola bola priamo cez jeho loď vedená cesta (dnešné Námestie slobody) a neskôr i mestská zástavba. Priam čerešničkou na pomyselnej torte bolo napokon vybudovanie verejných záchodov, ktoré zničili juhozápadné nárožie lode.

Lokalita prvého vranovského kostola je dodnes bez označenia

Zdroje:
- Kotorová-Jenčová, M.: Najstarší vranovský kostol je dnes pod zemou.
- www.vranov.sk
- http://regionvt.sk

esteban

Za pomoc a podklady ďakujeme pani M. Kotorovej-Jenčovej, riaditeľke Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou.