Svätý Jur - Pustý kostolík

Minimálne do 15. storočia siahajú dejiny "Pustého kostolíka" pri Svätom Jure. Po viacerých prestavbách však už gotický pôvod pútnickej Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie veľa nepripomína.

Objekt postavili na miernej vyvýšenine juhozápadne od mesta najneskôr v priebehu 15. storočia, keďže už v prvej písomnej zmienke z roku 1548 sa spomína ako "jeden opustený kostol". 

Staršia literatúra uvádza ako obdobie vzniku roky 1459, resp. 1499, ani jedno z týchto datovaní však nie je reálne doložené. 

Sakrálna stavba vznikla podľa všetkého ako pútnická kaplnka, keďže už v spomínanej listine z roku 1548 sa spomínajú púte na sviatok sv. Imricha a v čase prosieb. Nie je tak vylúčené, že kaplnka niesla pôvodne patrocínium práve sv. Imricha.

Do stavu opusteného kostola sa objekt dostal kvôli nástupu reformácie, v rámci ktorej vo Sv. Jure dokonca zanikla rímskokatolícka farnosť. Ani po jej obnovení v roku 1628 sa veci nezlepšili, keďže katolíkov bolo v meste len málo a nemali využitie pre malú kaplnku mimo Sv. Jura.

V roku 1685 sa v meste usadili piaristi, ktorí pustý kostolík získali do svojho vlastníctva v roku 1697. Ešte v tom istom roku piaristi obnovili púte ku kaplnke, tentokrát už na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta. Po púti, ktorá sa uskutočnila ešte k schátranej stavbe, sa realizovala aj jej obnova - zastrešenie. 

V roku 1715 sa pri kaplnke usadil pustovník, bývalý vojak fráter Henrich Kilhausen. Usadil sa v nej a staral sa o ňu a jej okolie. Zomrel v roku 1719. Po jeho smrti pri kaplnke žili ďalší pustovníci, až kým pustovníctvo nezakázal  panovník Jozef II. v roku 1782.

Podľa vizitácie zroku 1781 sa v kaplnke nachádzali tri oltáre a pri nej stála schátraná pustovňa s dvoma miestnosťami. V roku 1783 sa ukončili práce na oprave objektu z dôvodu nedostatku peňazí. Následne sa v nej prestali slúžiť pravidelné omše a stala sa nepotrebnou. 

Ostrihomské arcibiskupstvo kaplnku vyhlásilo za poľnú a zrušilo ju. Objekt bol potom odovzdaný do užívania armáde, ktorej niekoľko rokov slúžil ako sklad pušného prachu. 

K pôvodnému využitiu sa stavba vrátila vďaka daru istej vdovy vo výške 400 zlatých, ktorý umožnil opravu kaplnku v roku 1807. V tom istom roku bola aj znovu vysvätená a konala sa tam opäť púť. 

Opravou prešla kaplnka aj v rokoch 1948 a 1993 - 94. V roku 2013 dostala novú fasádu. V rokoch 2015 - 2016 sa realizoval projekt rozsiahlej revitalizácie okolia kaplnky, vrátane kalvárie. Mesto Sv. Jur zaň získalo v roku 2017 ocenenie za príkladnú obnovu udelované v rámci Bratislavského samosprávneho kraja.

Gotická stavba, ktorá má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963, sa zachovala v pôvodnom rozsahu ako neveľké orientované jednolodie s polygonálnym presbytériom. To má v nárožiach oporné piliere, ktoré naznačujú, že pôvodne bolo zaklenuté rebrovou klenbou. 

Nie je jasné, či sa zachovali aj nejaké stredoveké architektonické prvky pod fasádou, keďže sa tu dosiaľ nerealizoval podrobnejší architektonicko-historický výskum.

GPS: 48.237820891, 17.203157544

Zdroje:
- Luz, R.: Pustý kostolík. Svätojurská Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Svätý Jur, 2015.
- www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=1830
- http://svatyjur.fara.sk/kostoly-a-kaplnky-2/kaplnka-nanebo...
- www.putnickemiesta.sk/putnicke-miesta-na-slovensku...
- www.prikladnaobnova.sk/objekty/2017/1669/revitalizacia...
- www.dokostola.sk/kostol/413636-kaplnka-nanebovzatia...
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2747).

esteban
1. 12. 2021