Sázava (ČR)

Až na začiatok 11. storočia siahajú počiatky kláštora v Sázave. V tom období sa tu usadil pustovník a neskorší svätec Prokop, okolo ktorého sa postupne zhromaždili ďalší pustovníci. Z nich napokon vznikol benediktínsky kláštor, ktorý vznikol okolo roku 1032 vďaka kniežatám z rodu Přemyslovcov - Oldřichovi a jeho synovi Břetislavovi.

Sázavskí mnísi počas 11. storočia praktizovali slovanskú liturgiu, nadväzujúcu na veľkomoravskú tradíciu. Vďaka tomu tu vznikol významný súbor písomností v slovanskom jazyku.

Prvý kláštor, vrátane kostola, bol ešte postavený z dreva. V tomto prvom kláštornom chráme bol v roku 1053 Prokop ako prvý opát aj pochovaný. Po 6-ročnom vyhnanstve v Uhorsku v období rokov 1055 - 1061 sa slovanská liturgia s mníchmi vracia do Sázavy, kam ich pozval späť knieža a neskorší český kráľ Vratislav I. Vďaka vyhnanstvu v Uhorsku nadviazali sázavskí rehoľníci úzke kontakty s pravoslávnymi mníchmi z Kyjeva, z kláštora Pečorská lavra.

Po návrate z Uhorska mal v areáli kláštora vzniknúť prvý kamenný kostol - centrála so štyrmi apsidami. Kamenný kláštorný chrám nahradzujúci drevenú stavbu sa začal budovať koncom 11. storočia. Mal podobu románskej baziliky a jeho svätyňu vysvätil v roku 1095 pražský biskup Kosmas.

Slovanská liturgia je druhý raz a definitívne vyhnaná zo Sázavy už o rok neskôr za kniežaťa Břetislava II., ktorý sem poslal mníchov latinského obradu z kláštora v Břevnove. Vo výstavbe kláštora sa ďalej pokračovalo a v priebehu 12. storočia bola dokončená románska bazilika a tiež postavené murované kláštorné budovy.

V bazilike sa uskutočnilo v roku 1204 slávnostné vyhlásenie prvého opáta Prokopa za svätého, pričom na slávnosti sa zúčastnil aj český kráľ Přemysl Otakar I.

V druhej polovici 13. storočia sa začalo s gotickou prestavbou románskej baziliky. Prvé plány rátali so zachovaním bazilikálnej koncepcie, za vlády Karola IV. však došlo k zmene v prospech trojlodia s rovnakou výškou všetkých lodí, ktorú navrhli majstri z dielne Mateja z Arrasu realizujúci aj výstavbu Katedrály sv. Víta v Prahe. Gotická prestavba sa dotkla aj ďalších kláštorných budov, z ktorých časť je dodnes zachovaná (napr. kapitulná sieň).

Samotný kláštorný kostol sa však nepodarilo dostavať. Môže za to vpád husitských vojsk z Prahy v roku 1421, ktorí vyhnali mníchov a na dostavbu už neboli vhodné podmienky ani v nasledujúcich storočiach. V čase útoku husitov tak stálo iba gotické presbytérium a sčasti aj južná loď plánovaného trojlodia.

Približne dvesto rokov celý kláštor chátral. Zmena nastala až v 17. storočí, keď v období baroka dochádza k oživeniu záujmu o kláštorný život a tiež úcty k sv. Prokopovi. Sázavský areál sa opäť vracia do rúk benediktínov, ktorí realizovali v tretej tretine 17. storočia rozsiahlu barokovú prestavbu. Tá sa výrazne dotkla aj pôvodne gotického presbytéria, ktoré sa stalo samostatným kostolom. S oživením pútí k hrobu sv. Prokopa bol areál upravený pre potreby pútnikov so zameraním na oslavu života zakladateľa kláštora.

V roku 1746 kláštor vyhorel, ale už zakrátko bol opäť obnovený v neskorobarokovom štýle s náznakmi rokoka. To však už bolo len posledné vzopätie, keďže v roku 1785 bol z rozhodnutia cisára Jozefa II. kláštor zrušený.

Areál prešiel do rúk súkromných vlastníkov a kláštorný kostol sa zmenil na farský. Po roku 1869 sa začala rozsiahla prestavba kláštora v neorenesančnom slohu, ktorej cieľom bolo lepšie adaptovať pôvodne kláštorné budovy na obytný účel. Krížová chodba bola predelená priečkami a nad budovou konventu bola vztýčená nová veža.

V roku 1932 sa do Sázavy opäť vrátili benediktíni, keď časť areálu kúpili mnísi z Emauzského kláštora v Prahe. Do snahy oživiť duchovný život miesta negatívne zasiahla 2. svetová vojna a následne aj vláda komunistov. Podarilo sa však aspoň obnoviť chátrajúce časti gotickej lode a upriamiť na lokalitu pozornosť odborníkov a pamiatkarov.

Kláštor bol zoštátnený v roku 1951 a v roku 1953 prešla analytickou úpravou gotická krypta kostola. V roku 1960 bola postavená nová vstupná brána do kláštorného areálu na mieste zaniknutého južného krídla. Za národnú kultúrnu pamiatku bol kláštor vyhlásený v roku 1962.

V roku 2013 vrátil štát kláštor miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a Emauzskému kláštoru benediktínov v Prahe. Už v roku 2018 však štát časť budov kláštora odkúpil so zámerom obnoviť ich.

V súčasnosti je kláštor otvorený pre širokú verejnosť, vrátane spoplatneného okruhu s výkladom v češtine alebo angličtine. Vstup do samotného areálu a severnej záhrady je počas otváracích hodín zdarma. Súčasne slúži pre veriacich aj ako významné pútnické miesto spojené s osobou sv. Prokopa.

GPS: 49.877558328, 14.897578955

Zdroje:
- https://www.svprokop-sazava.cz/?page_id=17
- https://www.klaster-sazava.cz/cs/o-klasteru/dejiny-sazavskeho-klastera
- https://www.pamatkovykatalog.cz/sazavsky-klaster-2145985

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu